Denník N

Pôrodnica

Nechcem, aby sa môj syn nenarodil na Slovensku, ale skúsenosť ma núti uvažovať o tom.

Sedím na drevenej stoličke v miestnosti v hainburskej nemocnici. Mám pocit, akoby som bola naspäť v školskej triede, slnko svieti cez farebné závesy a okolo mňa je 30 ľudí – tehotné ženy a ich partneri. Hodinu a pol strávime v ten deň spolu. Sestrička, anestéziológ, gynekológ s trpezlivosťou a úsmevom vysvetľujú prístup nemocnice k pôrodu a odpovedia na každú otázku. Všetko to prebieha po slovensky, parkovisko je plné áut z celého Slovenska.

Atmosféra je uvoľnená, príjemná, ale otázky sú vážne a naliehavé. Či dovolia rodiť v inej polohe než pripútaná na posteli, v akom prípade strihajú, či používajú techniku s kliešťami alebo tlačenia na brucho, či partner môže byť pri pôrode a koľko percent pôrodov sa u nich končí ako cisársky, či bude k dispozícii laktačná poradkyňa, koľko času ti dajú s bábätkom hneď po pôrode a aké hygienické potreby si máš zobrať so sebou.

Keď sa pohneme na obhliadku sály a izieb, rozprúdia sa medzi ženami debaty, rýchlo si na chodbe stíhame vymeniť informácie a zistím, že prinajmenšom polovica už mala skúsenosti na Slovensku. A to už nikdy nechcem zažiť. Šetrili peniaze, aby si to tu mohli dovoliť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie