Akú hudbu v roku 2021 počúvali slovenskí muzikanti

Kedysi bolo úplne nepredstaviteľné, aby bol počet nových albumov za rok porovnateľný s počtom koncertov. A už druhý rok za sebou je to presne takto. Naživo sa hralo opäť veľmi málo, a to ešte rátame aj streamované koncerty. Rozdiel bol v tom, že kým vlani sa muzikanti adaptovali na novú realitu, v roku 2021 sa už nová realita premietla aj priamo do hudby. Na Slovensku špeciálne v decembri, keď najskôr z ničoho nič vytiahla úplne nové veci skupina Chiki liki tu-a a vzápätí bilančnú skladbu odpremiéroval aj rapper Vec.

Koncert k výročiu prešovského klubu Stromoradie sa musel konať iba online, čo trio Chiki liki tu-a vyhecovalo k veľkému prekvapeniu pre fanúšikov. Pri skúškach vzniklo niekoľko nových vecí, ktoré za 48 hodín nahrali na EP s názvom Venované pamiatke budúcich zosnulých a pokrstili v live streame. Už z názvu je zrejmé, že to je hudba, ktorá nemohla vzniknúť inokedy než počas pandémie. Chiki liki tu-a ju zažili na vlastnej koži nielen ako muzikanti, spevák Martin Višňovský je zároveň spolumajiteľom klubu Stromoradie, a tak tém na texty bolo dosť.

„Nepýtaj sa na môj názor, tak či tak ho nechceš počuť, točíš to furt dookola, stále na tú istú notu,“ znie v refréne skladby OTP a vzápätí Višňovský s gitaristom Ľuboslavom Petruškom prechádzajú zo spevu do dialógu:

„A tota dezinfekcia tutak, to je bezpečná vec? To aj vy používate totu istú? – Samozrejme, len musíte dávať pozor, žeby ste sa neočapal, lebo potom ostávajú fleky také, potom na oblečení (…) Mne nemusíte merať teplotu, ja som si meral, jak som išiel z domu, 36 celá 7 som mal, to je v pohode, ne? – Áno je, ale aj tak musíme vám my tu zmerať, no, také je nariadenie…“

Opäť dobre odpozorované a odpočúvané situácie z reálneho života, zhudobnené tak, že sa smejete, aj keď si zároveň uvedomujete, že to vlastne príliš smiešne nie je. Zároveň nejde o drsné sociálne drámy ani o emocionálne nakladačky na prvú signálnu, len je ťažšie rozlíšiteľné, kde sa začína humor a kde treba brať veci vážne. Novinkou oproti starším nahrávkam je, že kapela už nepôsobí tak nad vecou a jednotne. Na novom EP, ktoré vyšlo zatiaľ iba digitálne, sa skloňujú aj kolegovia zo scény, ministerka kultúry či odchody známych osobností. Skrátka rok 2021 v skratke.

Aj Branči Kováč alias rapper Vec bilancoval tvorbou. Stačila mu na to jedna pesnička, ktorá je vlastne jeho hudobným kalendárom – postupne rozpráva o všetkom, čo zažil počas jednotlivých mesiacov. A bolo toho dosť. S tupcami na internete pre politiku či pandémiu, ale aj v súkromí, keď jeho čerstvo narodený syn musel dlhšie zostať v nemocnici.

„Smútok a chaos sa miešali s nádejou a radosťou, absurdnosť kvitla doposiaľ nevídanými farbami. Covid sa stal druhýkrát za sebou najpoužívanejším slovom roka. Byť zdravotníkom znamenalo padať po šichte od únavy. My darmožráči z kultúry sme, naopak, skoro celý rok nemali do čoho pichnúť. Bol to zvláštny rok, plný zvláštnych udalostí. Keby som mal zachytiť všetky, tento status by mal 10 000 znakov a skladba 20 minút. Nebojte sa, má len 4:36,“ uviedol svoju novinku.

Vo svete už tradične zostavuje rebríček najlepších nových nahrávok stránka Album of the Year, ale tá zbiera iba recenzie z angloamerických médií. Inú bilanciu roka ponúka naša anketa. Spýtali sme sa slovenských muzikantov otázku:

Akú hudbu ste tento rok počúvali najčastejšie?

Peter Breiner

Glenn Gould Bach. All volumes.

Stravinsky – Firebird. Vienna Phil & Valery Gergiev.

Kristína Mihaľová (Lash & Grey)

Musím sa priznať, že 2021 bol u nás o niečo tichší, keďže sme vydali druhý album a po jeho vydaní si naša myseľ vyžadovala istú dávku tichosti. Tohtoročným najhranejším albumom u nás doma bol asi Peace or Love od Kings of Convenience, ktorí sa takto pripomenuli po 12 rokoch.

Brian Blade a jeho Mama Rosa by bol album, ktorý by som mohla spomínať asi každý rok. Nadčasové. Dá sa zohnať už len veľmi ťažko a dokonca ho nemožno nájsť ani na streamoch, čo je v dnešných časoch trochu zarážajúce. Mne to samozrejme až tak nevadí, no, bohužiaľ, nedá sa zohnať ani na vinyle. Ak by ste ho niekde zahliadli, dajte vedieť!

Jordan Rakei vydal tiež tento rok veľmi pekný album What We Call Life, no aj tak u nás tento rok vyhral ten minuloročný Origin.

Keď sme mali chuť na jazz, tak sme si pustili Sylvaina Luca, ktorý spolu so Stéphanom Belmondom vydali v roku 2019 úžasný album s názvom 2.0. Sú to super muzikanti, veľa ľudí o Sylvainovi ani nevie. Kvalitný moderný jazz, ktorý by si zaslúžil oveľa väčšie publikum. Taktiež veľmi obľúbený Robert Glasper a jeho druhý sólový album Canvas. Ďalej Gregory Porter – All Rise, Leon Bridges – Coming Home, Michael Brecker – The Nearness of you, Lianne La Havas – Lianne La Havas.

Zo slovenských albumov má vždy špeciálne miesto Krajina rovina a Bolo nás jedenásť.

Andrej Šeban

Keďže som dennodenne v štúdiu, počúvam hlavne to, čo nahrávam. Ale inak úryvky všetkého možného. Od stredovekej hudby až po absolútne novinky.

Jozef Lupták

Veľa som počúval Dominica Millera – albumy Silent Light a Absinthe. A opäť som sa vracal k nahrávkam Bachových sólových violončelových Suit – s rôznymi interpretmi – od Pabla Casalsa, cez Yo-Yo Ma, Roberta Cohena až po Jaap ter Lindena, Petra Wispelveya či Anner Bylsmu. Piazzolla bol ďalším z častých autorov a retrospektívne som počúval väčšinu našich nahratých koncertov z tohto roku Konvergencií.

Započúval som sa aj do Carnage Nicka Cavea či Stingovho Bridge. Nevedel som si však zatiaľ k nim nájsť taký vzťah ako k ich starším nahrávkam. A z pravidelného počúvania slovenských rádií som vďaka internetu prepol na britské ClassicFM a BBC a úprimne mi vôbec nevadí, že tam púšťajú známe klasické diela. Fakt sa to dobre počúva. Určite príjemnejšie ako slovenský súčasný pop.

Martin Gašpar (Richard Müller, Vlasta Redl)

Tento rok sa pre mňa niesol v znamení kúpy gramofónu, a tak som s veľkou radosťou „sjíždel“ staré vinyly, ktoré som predlho nepočul. Od jazzu (Chick Corea Electric Band, Mike Stern, Return to Forever, Duke Ellington, Stanley Clarke) cez klasiku (Beethoven, Bach, Stravinskij, Debussy) až po pop, a tu ma celkom z noviniek bavili albumy Folklore od Taylor Swift a Sob Rock od Johna Mayera.

Katarína Máliková

Brux ft. Kimbra – Take. Je to taký bitch song vhodný k behaniu a na nakopnutie, grrl pwr stuff. Ale ja si obvykle idem tri albumy šesť rokov dokola. A kým ich úplne nezoderiem, tak takmer nič iné nepočúvam.

Whisky (Slobodná Európa)

Počúval som klasicky také tie moje obľúbenosti, novú hudbu nie – akurát tú novú kapelu Terrible 2s, čo má Lucia Piussi, to sa mi celkom páči. Leonard Cohen, Nick Cave, David Bowie, Dylan, Tom Waits. A ešte sa mi páči český projekt Zvíře jménem podzim, tam je pár pop**i vecí.

Tomáš Sloboda (Le Payaco)

Najviac ráz, niekoľko stoviek ráz som počul Dorota Nvotovú, Terrible 2s a Korben Dallas. Ako producent a mixovač.

Z noviniek zo sveta to boli najviac Wolf Alice a Tom Jones. Ale mal som chuť počúvať hlavne ľahšiu, veselšiu, ale stále hudbu na úrovni. Tak som si urobil na spotify playlisty a tie ma uspokojili.

Sisa Michalidesová

Šostakovič – Lady Macbeth a Nos. Modern Art Orchestra plays Bartok: 15 Hungarian Peasant Songs. Joby Talbot, Christopher Austin – Alice’s adventures wonderland. Lukáš Oravec Orchestra – Life of Blue.

Jozef Vrabel (Billy Barman)

Ak by som mal vybrať moje top 3 albumy za rok 2021, boli by to asi noví Jungle (Loving In Stereo), druhá sólovka Damona Albarna The Nearer the Fountain… a Glowing in the Dark od Django Django. Určite sa však objavilo podstatne viac zaujímavých nahrávok, napríklad veľmi ma bavili nórski postpunkoví Pom Poko s albumom Cheater alebo novinka od Wolf Alice s názvom Blue Weekend.

Jureš Líška (Fallgrapp)

James Blake – Friends that break your heart. Môj absolútne najpočúvanejší a najobľúbenejší interpret posledných pár rokov. Tento album je zatiaľ úplný top z jeho tvorby.

Duckwrth – Supergood, aj keď ide o album z roka 2020, veľmi príjemný soundtrack k mojim dňom.

Silk Sonic – An evening with Silk Sonic. Chalani to jednoducho vedia, spojenie viac než skvelé a dýcha z toho krása starej muziky.

Ex: Re with 12 ensemble. Jednoduché a pritom prekrásne aranžmány, úžasná pokojná hudba.

Tomáš „Yxo“ Dohňanský (Hex)

Najviac som počúval všetko, čo je spojené s Daveom Gahanom, v poslednom období hlavne Soulsavers, ale, samozrejme, aj Depeche Mode. Fascinuje ma príbeh tohto muzikanta, ako vie precítiť hudbu, nebojí sa vystúpiť zo zabehnutých koľají a všetko robí so srdcom, čo je aj počuť v jeho poslednej nahrávke, albume Imposter.

Katarzia

Úplne najčastejšie som tento rok počúvala album Dawn od Yebby, ktorú považujem za skvelú v oblasti písania pesničky a citu, a na albume sa podieľal aj jeden z mojich obľúbených klaviristov z NY James Francis. Potom som sa celkom venovala newyorčanke Eartheater: album Phoenix: Flames Are Dew Upon My Skin.

Väčšinou počúvam len pár albumov dookola, lebo ich tým aj študujem. Bavil ma aj album Annet X, o ktorej si myslím že je mimoriadny talent, rovnako God and Eve, obzvlášť ich koncerty naživo. Ešte som počúvala Olivea Torra: Fragility of Context a Trans Europe Postal Express, na ktorom sú zaznamenané nahrávky na kazete, cestujúcej po Európe, nahraté rôznymi ďalšími európskymi umelcami z experimentálnej scény. Teraz počúvam Arcu a všetky jeho nové albumy zo série iiii), ešte ma baví aj album Aid Kida z minulého roku, Collection. V neposlednom rade som, samozrejme, najradšej počúvala aj Jonatánov album Blurry AF, vydaný pod pseudonymom Isama Zing, ktorý som počula už v procese jeho vzniku, a tešila som sa z neho asi najviac.

Vec

Ian Ewing – Always Home
Single Jarami – Bahía, Flying Lotus – Crust, Gruppo Salsiccia – Za pařezem noha

Pišta Kráľovič (FVLCVRM, Nvmeri)

Danny L Harle – Harlecore
PinkPantheress – to hell with it
beabadoobee – Our Extended Play
Myd – Born a Loser
Erika de Casier – Sensational
Sega Bodega – Romeo

Ozo Guttler (Korben Dallas)

Zo slovenských Catastrofy, Fyasco, Raptor Koch.
Zahraničné: Rambo Amadeus, Republika, Divlje Jagode, Sam Brown, Abba, Sleepy Sleepers.
Najčastejšie hraná pesnička: Fela kuti, druže stari – Rambo Amadeus.

Eva Sajanová (God & Eve)

Aquaserge – The Possibility of a New Work for Aquaserge. Najlepšia kapela na svete plus Edgar Varèse, Györgi Ligeti, Giacinto Scelsi a Morton Feldman. No prosím.

Anna von Hausswolff – All Thoughts Fly. Mojím posledným tohtoročným koncertom bol práve Annin vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave, večer pred lockdownom. Bolo to krásne, bolo to temné, je to čarodejnica.

Black midi – Cavalcade. Ja som z týchto mládencov úplne hotová. Kedysi dávno pred všetkými tými lockdownami boli v klube Fuga výborní, teším sa na Pohodu a ešte predtým do Prahy a potom ešte hádam na ďalších xyz koncertov, lebo toto treba vidieť naživo. Vždy, keď sa dá.

Soundwalk Collective, Patti Smith – Peradam. Toto počúvam keď som doma medzi bulharskými dečkami, zapaľujem sviečky a je mi ezotericky, čo sa nedeje často, ale keď sa to deje, hovorím si: „Dobrý album.“

A ešte som veľa počúvala Martina Burlasa a jeho Seventh Day’s Record (skladba), lebo tak mi bolo.

Martin Višňovský (Chiki liki tu-a)

Artan Lili – Ono što te neče
Soften The Glare – March Of The Cephalopods
ЧАЙ з М’ЯСОМ – ПОДИВИСЬ
Björk – Live Voltaic Paris – Declare Independence

Slávo Krekovič (Shibuya Motors)

Koho zaujíma, čo je nové na tvorivejšej strane domáceho hudobného spektra, tak toho určite rovnako ako mňa v uplynulom roku potešili nasledovné (ale aj ďalšie) albumy od alternatívneho pesničkárstva cez terénne nahrávky a experimentálnu elektroniku až po súčasnú klasiku: Lucia Nimcová & Sholto Dobie: DILO, Burgr Štrpka, Isama Zing: Blurry AF, Miroslav Tóth & Dystopic Requiem Quartet: Black Angels Songs, Daniel Kordík: Brehy Vlny, Samčo, brat dážďoviek: The Future Sound Of Tiszacsernyő, Penumbra Vortex: Phases, Dominik Suchý: Every Love Is an Exercise in Depersonalisation on a Body Without Organs Yet to Be Formed, BIOS: Powers of Ten, Kolektív Ruiny: SILO.

Ľuboš Kukliš (Diego, Toddler Punk)

Tento rok bol u mňa pomerne chudobný na nové objavy. Je však možné, že to bude viac mojím stúpajúcim vekom a podvedomým všetko-som-už-počul nastavením ako stavom svetovej hudobnej scény. V každom prípade som sa tešil na nových Low a nesklamali. V Hey Now pokračujú v nastúpenom „distortion“ trende, ktorým si „kazia“ pekné pesničky, a mňa to stále baví.

Vypočul som si veľakrát aj posledný album Michaela Kiwanuku ešte z roku 2019. Musím priznať, že skladby samy osebe sa mi nezdajú úplne výnimočné, ale produkčná práca je fenomenálna, a už len pre to sa to oplatí počúvať opakovane.

Ešte ma potešila Adrianne Lenker a jej minuloročný jemný, ale nápaditý album „songs“. A aj keď jej domovskej kapele Big Thief som stále neprišiel úplne na chuť, musím spomenúť ich pesničku „U.F.O.F.“ z rovnomenného albumu ešte z roku 2019, lebo k tej som sa často vracal aj tento rok a mám pocit, že to budem robiť aj v roku 2022.

Dorota Nvotová

Tento rok to bola úplná klasika – album Kind of blue od Milesa Davisa na vinyle.

Dalibor Kocian (Stroon)

Floating Points, Pharoah Sanders & The London Symphony Orchestra – Promises. Fluidná a nenápadná kompozícia, ktorá ma udivuje svojou skladateľskou skromnosťou a zdržanlivosťou. Vie byť skvelým spoločníkom k večeri, keď nenápadne tvorí atmosféru s mikroprekvapeniami, ale aj k prechádzke mestom, keď vám spomalí tep.

Christopher Cerrone – The Pieces That Fall To Earth. Takúto hudbu som hľadal roky a vďaka ansámblu Wild up som ju našiel. Keď si chcem schuti poplakať pri jemnosti, sofistikovanosti a sile súčasnej vážnej hudby a zároveň nájsť inšpiráciu pre moje ďalšie kompozície.

Caroline Shaw & Sō Percussion – To the Sky. Do tohto som sa ponoril na odporúčanie Martina Štefánika (Ľudové Mladistvá). Je to hudba plná optimizmu, Reichovských „interlocked patterns“, nepravidelných groove-ov a povznášajúceho vokálu.

The Armed – ALL FUTURES. Túto vec som u objavil na FB u môjho kamaráta, s ktorým sme vyrastali na „metale“ (tvrdej gitarovej hudbe rôzneho typu – pozn. autora), a moje srdce plesá, keď počujem, ako sa niekedy viac-menej skostnatený hudobný žáner posúva a stáva sa súčasným, zachovávajúc si energiu a stále pevnú zvukovú stenu.

Ela Tolstova (Tolstoys)

Zo svetových noviniek boli mojimi favoritmi tento rok určite Silk Sonic s albumom An Evening With Silk Sonic a Benny Sings s albumom Music. Z česko-slovenskej scény Alemie Siba s albumom Love Cowboys alebo Isama Zing s novinkou Blurry AF! Naopak, do minulosti ma tento rok najviac vťahovali Black Sabbath s ich legendárnym albumom Paranoid.

Miro Tóth

Nechceli by ste, aby tento svet nastal, lenže už sa deje a toto dokonalé generatívne poštuchnutie umelej neinteligencie do produkcie žánrov a štýlov ako v skladbách – Omša, Stašák, Čipovaný Nagy, generovanie dokonca Raptora Kocha a podobne potvrdzuje, ako znova Samčo, brat dážďoviek zaujímavo rozvíja stret s umelou inteligenciou.

Mohli by sme to nazvať ako… Vlastne čo? Kde? Ako? Nehľadajte odpoveď, nechajte sa tomu vystaviť. Ak vás to zaujalo, tak vyšla k albumu aj kniha s rovnomenným názvom Umelá Neinteligencia: Svet sa nám nestal, na ktorej Samčo spolupracoval s Barborou Šedivou, Michaelou Valečkovou a divadelnou režisérkou Luciou Repašskou. Ako uvádzajú, ide o dlhodobý výskum s použitím nástroja umelej inteligencie v kontexte súčasného post-internetového sveta.

Bezpochyby je Samčo, brat dážďoviek nomádsky génius a v spojení s hore spomenutými editorkami knihy sa mi do ruky dostalo niečo výnimočné. A ešte, na konci prebalu je uvedené – Copyright © Umelá neinteligencia. Tak teda, zachovajte ju a rozvíjajte. Bude potrebná.

Nahrávka, ktorú vyhlásil tento rok britský distribútor inovatívnej hudby BLEEP za nahrávku roka. Je to práve priestor, kde experimentálna elektronická hudba prerastá smerom k popu, rafinovane, podkožne, ale mimoriadne farbisto. Ak ste napríklad fanúšikmi ARCA, tak prichádza svet, ktorý narába rovnako subtílne s odtieňmi FM syntézy v spojitosti so samplami reálnych zvukov, ale aj s návratom k elektronike 90. rokov. Akoby sa tento svet znova prehodnotil.

Spojenie poriadne skúsených, zvukom ošľahaných zvukových bardov. Keď si chcete predstaviť, čo to znamená preparácia alebo destilácia zvuku, tak lepší príklad už nemohli priniesť. Lenže, dáme si otázku, koľko takýchto albumov už vydal taký Petr Vrba? Nie veľmi dobrá otázka. Je to jedno. Pretože ak vo svojom x-tom projekte so svojimi x-tými súputnikmi sa prepracoval k takémuto zhluku hudby na pomedzí hľadaní sa v rezonovaní, drobných nuansách, prevaľujúci sa do širokospektrálneho dronu, tak tu máme dočinenia s fascinujúcim zážitkom hľadajúcim detail tam, kde by to ostatní zrejme vzdali.

Splnený zem bol v minulosti pre mňa koncert roka, ak sa ešte dalo koncertovať a normálne plánovať. Lenže tomu sú už viac ako tri roky a bolo to niekde v trenčianskom klube Lúč. Spoločne s Áronom a Adamom z kapely Thisnis sme sa takmer nepohli a valila sa na nás atmosféra melanchólie, smútku, pritom zahraného tak, aby to neprepadlo lacnému pátosu, a do toho sa pridali absurdné texty na hrane zrozumiteľnosti. Ak sa to niekedy ešte udeje, takýto koncert treba zažiť. Ak sa… A všimnite si aj Burlasove autorské fotografie na obaloch albumov.

Low – Hey what. Americké duo prináša novú perspektívu zvukovo prepáleného indie rocku so zemitým elektronickými, divne saturovanými rifmi, ktoré pripomínajú prepálené nahrávacie techniky kotúčových magnetofónov z dávnej minulosti. Celým albumom sa silnejší úder dostáva obrazne povedané do úrovne červeného „píku“. Jednoducho to prepália. Znie to skvele. Napríklad v skladbe More sa saturáciu zvuku, hranie s rytmizovaním stop-timeu a do toho popového spevu dostáva na hranu hluku. Na koncerte by mohlo ísť o veľmi silný zážitok. Takéto spojenie ľúbivého spevu a divných podkladov je dôkazom, ako sa dá tento žáner a kapela, ktorá vznikla v roku 1993, stále niekam posúvať.

Slavomír Gibarti (Hrdza)

Sting – Rushing Water. Sting oslávil na jeseň 70. narodeniny novým albumom The Bridge. Rushing Water je prvá a najchytľavejšia skladba. Ide skôr o popovejší a ucelený počin. Príjemne sa počúva. Stingov hlas znie neuveriteľne čerstvo. Aj keď Sting už neprekoná svoje staršie albumy z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, tento sa mu naozaj vydaril.

Ludovico Einaudi – Experience. Počas nedeľných obedov púšťam ako kulisu známe aj neznáme diela vážnej hudby. Tento rok som objavil niekoľko skladateľov vážnej a filmovej hudby. Najviac ma oslovili „hity“ taliana Ludovica Einaudiho. Aj keď ho publicisti kritizujú, že jeho hudba je plytká, mňa celkom dostala.

Jethro Tull – Summerday Sands. Steven Wilson, zakladateľ skupiny Porcupine Tree, okrem svojej vlastnej tvorby remixuje aj staré klasiky kapiel zo svojich detských čias. Robí to naozaj skvelo. Na pásoch nachádza aj piesne, ktoré sa nedostali na album. Mnohé z nich znejú omnoho lepšie a nápaditejšie ako úplne nové piesne od daných interpretov. Príkladom je poetický príbeh o stretnutí s dievčaťom pri mori Summerday Sands od skupiny Jethro Tull. Hlava kapely, Ian Anderson, stále tvorí a Jethro Tull vydal nedávno dva nové single, ale tie, žiaľ, nedokážem počúvať.

Giora Feidman – Let’s Be Happy. Pri počúvaní klezmeru som sa dostal k ozajstnému skvostu. Giora Feidman je 85-ročný, dodnes aktívny izraelský klarinetista žijúci v zahraničí. Steven Spielberg ho pozval nahrať pár piesní do filmu Schindlerov zoznam. Túto skladbu, ako aj mnohé ďalšie v jeho prevedení si rád púšťam dokola. Hrá s neskutočným citom a emóciou. Má nezameniteľný tón, často to neznie ako klarinet, ale skôr ako niečo nadpozemské.

Nathan Evans – Wellerman. V podstate námornícky folklór, anglicky „sea shanty“, teda piesne, ktoré si spievali námorníci pri práci, keď v časoch minulých brázdili moria. Slovenské mienkotvorné rádiá si nedovolia zahrať folklór, ale v zahraničí naspieva neznámy spevák ľudovú pieseň, zavesí ju na sociálne siete a v čase pandémie sa z nej stane virálny hit najmä u mladých ľudí odizolovaných od sveta. Potom pieseň boduje vysoko aj v mainstreamových rádiách po celom svete. Neuveriteľné!

Juraj Staviarsky (ôk, Fúzy múzy)

Úzka krajina – Elektromagnetický život. Pred pár dňami som si ich pozrel a musím povedať, že ma to dosť prekvapilo. Niektoré hudobné momenty sa mi fakt páčili – hlavne tvrdšie pasáže (napr. skladba Vojna), ale aj experimentálne časti.

Detox of Pony – Dopamín. Dobrá zmes rocku až punku, išiel by som si zaskákať na ich koncert!

Vojdi – Tchor sessions. Chlapci makajú na novom albume a celkom sa naň teším. Vedia si zo seba urobiť srandu a zároveň sú technicky na veľmi vysokej úrovni.

David Kollar – Crime of the bunny. David Kollar patrí do top experimentálnej hudby na Slovensku. Skladba Crime of the bunny vás zavedie do temných zákutí vašej duše!

White place – Extro. Ich hudba je hĺbavá, trochu melancholická, nahrávky a klipy sú dosť na profi úrovni!

Daniel Jenčo (White Place)

Moses Sumney – Græ. Tento album ma dostal svojou originalitou. Aj keď album vyšiel v roku 2020, dostal sa ku mne neskôr a naplno oceniť ho mi trvalo ešte o to dlhšie.

Andy Shauf – Wilds. Pre mňa samotného je prekvapením, že ku mne hudba Andyho Shaufa prehovára už roky. Väčšinou vyhľadávam náročnejšiu hudbu, no on je géniom vo svojom žánri, ktorý sa často zakladá na gýčoch a reprodukcii. Tie však uňho človek nenájde.

Tom Misch & Yuseef Dayes – What kinda music. Nikdy na mňa nepôsobila hudba, ktorá sa namiesto emócie zameriava na sebaprezentáciu a ukájanie si ega hudobníkmi. Tom Misch však ukazuje gitarový exhibicionizmus ako dokonalý komponent komplexnej a umeleckej tvorby. Frajerí, ale hudobne :).

quickly, quickly – The Long and Short of It. Toto bol pre mňa najmilší tohtoročný objav. Pomohol mi pri hektických momentoch tohto leta, keď bola celá kreatívna a koncertná sezóna natlačená do 3 mesiacov, čo sa bude asi ešte stávať. Baví ma zvuk tohto albumu, znie profesionálne, neobmedzujúco sa – dokonca mi zvuk na tomto albume znie ako osobitý nástroj.

Radiohead – Kid A Mnesia. Aj keď nešlo o nič prelomové, ako verný fanúšik som sa veľmi potešil nostalgii, ktorú tento návrat k začiatkom vytvára.

Stanislav Sninský (Raptor Koch)

Kelly Family: Christmas in our hearts. Fanúšikovia Kelly Family zažili veľké prekvapenie. Po dlhých dvoch rokoch vypustili do sveta super skladbu s klipom. Veľmi pekne vystihli čaro Vianoc. Páči sa mi šetrný spôsob, akým na začiatku klipu vytínajú jedličku a naložia ju na strechu rodinnej dodávky. Silný text a jasný odkaz. Kelly Family nikdy nesklamali.

Kontrafakt: Reklama na rap. Kontrafakt milo prekvapili. Do éteru vypustili skvelú vec, aj keď sa zdalo, že majú najlepšie roky za sebou. Svet potrebuje kvalitných rapperov v tejto dobe viac ako soľ. Rytmus vždy motivoval mladých. Aj ty môžeš na sebe makať, kúpiť si Rolls Royce a užívať si rešpekt. Najviac sa mi páčilo, keď Patrik v jednom rozhovore povedal: Jediné, čo funguje v každej dobe, je pokora. Je to pán.

Tomáš Bezdeda – Krásne a Veselé. Veľmi som sa potešil, keď som sa dozvedel, že Tomáš má novú skladbu. Ihneď po vypočutí som v tom mal jasno. Slovenská pop music si drží vysokú úroveň. Dôkazom je táto skvelá nová vianočná pieseň, ktorú, dúfam, budú hrať slovenské rádiá aspoň tridsaťkrát za deň. Skladba má veľmi pekný text. Tento verš sa mi najväčšmi páčil: „Napečme dnes pre celú zem koláče lásky, pokoj a mier nech padá, sneží do našich sŕdc, nech každý vidí, ten biely svet.“ Vždy som mal rád jednoduché texty s jasným posolstvom. Musím však podotknúť, že mi je veľmi sympatické, že Tomáš nezabúda na našu občiansku zodpovednosť: „Pod stromček želám si, vieš, zdravie a ponožky tiež, nech celá rodina je za jedným stolom, ak smie.“

Jozef „Ketrin“ Katriňák (Pentagramček)

Vladimír Mišík – Noční obraz. Absolútna frajerina. Robiť hudbu tak dlho a nahrať takýto album sa nepodarí hocikomu. Počúval som to dokola. Nie je tam slabé miesto. Mišík si už nemusí nič dokazovať, o to viac ma tešilo, aký kvalitný album to je. Nádhera.

Brute-Sophisticated Atrocity. Teším sa na nový album od Brute, tak som veľa počúval túto ich staršiu nahrávku. Brute si viem kľudne predstaviť niekde na Wackene alebo hocakom inom veľkom festivale. Kvalitná nahrávka kvalitnej kapely.

Cannibal Corpse – Violence Unimagined. Tancovačka. Ja sa vždy teším, keď taká fosílna kapela vydá album, ktorý je taký dobrý. Chlapi v rokoch, ale hrajú ako pred tridsiatimi rokmi. Toto si veľmi cením.

CHVM – Chliev. Otcovia zakladatelia slovenského undergroundu sú naďalej rovnako ponurí a temní, ich hudba je stále znepokojujúca, s posledným albumom som prosto dostal to, čo som očakával a na čo som sa tešil. Ľuboš Dzúrik síce už nedrží basgitaru, ale jeho prítomnosť ako duchovného lodivoda presakuje celou nahrávkou. Legenda žije.

Andrej a Michal – Toluén. Silné texty, hudba, ktorá sa dostane do hlavy a pritom vôbec nie je prvoplánová. Zatiaľ iba EP, ale dúfam, že chalaniská neskončia pri tomto. Kapela ako táto mi na našej scéne chýbala dlho, je fajn, že už tu je.

Dodi Košč (Perversity)

Immolation – Apostle. Absolútne pre mňa srdcová kapela a top kapela číslo 1. A na moje veľké potešenie len nedávno hodila von ukážku z ich už avizovaného nového albumu, ktorý uzrie svetlo tohto skazeného sveta vo februári 22. Niečo pre priaznivcov temného amerického klasického death metalu. Yeah!

Unleashed – No Sign Of Life. Švédska death metalová horda znova zaútočila svojím poctivým vikingským štýlom. Výborný zvuk s dobre počuteľnou basou mi prosto opakovane robia dobrú náladu a radosť.

King Diamond – Give me Your Soul… Please. V tomto prípade zohrala svoju rolu LP verzia tohto skvelého albumu z roku 2007. Tento materiál som doteraz ešte nemal vo svojej zbierke a vlastne ho ani nepočul. Mám rád ten pocit ako keby „znovuzrodenia“. Nech žije kráľ!

Judas Priest – Painkiller (1990). Podobný prípad ako ten predošlý. LP verzia a ten nádherný starý analógový metalový zvuk ma posadil, jednoducho ma pohltil. Ako som si vôbec mohol dovoliť to doteraz nemať doma? Hanba! Dámy a páni, toto je gitarový heavy metal všetkých čias!

Masters Hammer – Ritual (1991). Tohto roku sa mi podarila kvalitná výmena a obohatil som svoju zbierku o toto prvé vydanie LP u Monitor Records. Texty v češtine mrazia, atmosféra nahrávky doslova požiera všetky bezbožné duše a ich sarkazmus a genialita zabávajú. Je to kult a pevný pilier domácej viac ako len black metalovej scény.

Daniel Špiner (Katka Koščová, Longital)

Bahamas – Sad Hunk – tento album mi tento rok ukázal bubeník Daniel Šoltis a odvtedy si ho doma rotujem.

Aurora – A different Kind Off Human – krásne spracovaná mainstreamová platňa, ktorú si dávam doma dosť nahlas.

Ólafur Arnalds – Some kind off peace – tento rok som objavil tohto interpreta a páči sa mi jeho prístup k harmónii, farebná otvorenosť vo využití piana ako nástroja. Pokoj a vínko… červené.

Leszek Mozder – tento poľský klavirista je pre mňa veľkou inšpiráciou. Mám pocit, že mu rozumiem ako po kompozičnej stránke, tak aj po výrazovej. Ľahkosť a sviežosť. Tu sedí viac biele víno…

Bobby McFerrin – Bang! Zoom – veľmi rád som sa aj tento rok vracal k tomuto albumu. Takto si predstavujem nebo.

Patrik Korinok (I am planet)

Mikromusic – Na krzywy ryj. Skladba od mojej obľúbenej poľskej kapely, ktorú som si tento rok mimoriadne obľúbil a hrala mi veľmi často. Taktiež zvyšok celého albumu. Tak mi się nie chce môžem len odporučiť. Poľská hudba je celkovo pre slovenského poslucháča skrytý poklad, pre tých čo nepoznajú Mikromusic alebo Nataliu Grosiak, určite si vypočujte, originálna hudba.

Hot Chip – Hungry child. Energická skladba, ktorá má v sebe niečo, čo ma neustále nútilo ju počúvať znovu a znovu. Synth-pop alebo house nepatria medzi žánre, ktoré by som počúval často, ale toto je svetlá výnimka. Flow tej skladby vás vtiahne dovnútra a rozkýve vám celé telo.

John Frusciante – Brand E. Neuveriteľne všestranný hudobník známy zo skupiny Red Hot Chili Peppers po niekoľkých rokoch experimentovania s elektronikou či produkovaním rappovej hudby ponúkol ďalší dôkaz, že sa nestratí v žiadnom žánri. Jeho jungle album Maya je prešpikovaný kúsok, z neho vyberám skladbu Brand E, v ktorej je už na prvé počutie poznať zvukové charakteristiky z albumov PBX Funicular Intaglio Zone alebo Empyrean, v spojení s Jungle absolútne geniálne!

Hooverphonic – With Orchestra Live (Koningin Elisabethzaal 2012). Žánrovo len veľmi ťažko zaraditeľná belgická kapela je unikátnym projektom. Dvojalbum na vinyle, ktorý nám doma hral takmer nonstop, je záznamom z vydareného koncertu, kde ešte v tom čase s nádherne zastretým hlasom a úžasným prejavom spievala Noémie Wolfs. Lahôdka!

Michael Jackson – Dangerous. Ako najlepší album je väčšinou označovaný Thriller, avšak mojím obľúbeným je jednoznačne Dangerous. Top skladby: Dangerous, Who is it, Jam. Hooverphonic sa na vinyle tento rok u mňa najčastejšie striedal práve s albumom Dangerous. A ten artwork!

Zdenka Kvasková (Kvaskova)

Dogma – Dilema. Album, ktorý som na hanbu objavila až teraz. Bol vydaný v roku 1999 a je výsledkom koprodukcie viacerých zvučných mien nielen 90. rokov. Burlas, Burgr, Salontay, Zuzana Piussi. Ukážka krásneho nadhľadu, pravdivosti a autenticity slova. Hudobná nadčasovosť a experimentálna hravosť. Tento album ma veľmi ovplyvnil a odporúčam každému vypočuť si ho a počúvať stále.

Burgr – Štrpka. Kvalitné a rafinované texty, vyzretý hudobný názor a prevedenie. Pieseň po piesni prechádzate celým albumom, až zistíte, že si ho púšťate znova a znova. Texty vám každým počutím odkrývajú ďalšie vrstvy a hudba simultánne funguje s textom tak, ako je to Burgrovi vlastné už od prvých albumov Ali ibn Rachid. Poznám málo slovenských autorov, ktorí toto dokážu tak prirodzene a civilne.

Kolowrat – Pobiť sa/utiecť. Často siaham po tomto albume. V tomto roku to nebolo inak. Dokáže totiž nasýtiť, a to čo do textu, ale aj hudobne. Silné, metaforické, energické. Rusnákove epické básne (zámerne jeho texty tak nazývam, pretože by obstáli aj samostatne) vťahujú a nútia k obrazotvornosti. A to mám veľmi rada. Každá pieseň je taká. Kolowrat je zároveň kapela, ktorá nádherne dokáže prepájať hudbu a text, a celé to pôsobí ako ruka v ruke fungujúca organická hmota. U mňa to už býva základnou prioritou pri výbere.

Hvozd – Horičky. Krehké intro vtiahne, pieseň sa valí a spev vás sprevádza, pričom vy pozorujete všetko okolo. Toto bratislavské zoskupenie tento rok zažíva resuscitáciu po takmer 10 rokoch a hrá nielen pôvodné skladby, ale tvorí aj nové. Pre mňa dobrá správa zo sveta slovenskej hudby.

Katarína Máliková – Čierna šelma. Energia, nespútanosť. Bez snahy o zbytočnú ľúbivosť. Hororový opar je často prítomný aj v iných piesňach na albume. Máliková prehovára priamo a expresívnym prejavom. Pieseň, ktorú si pustím aj viackrát za sebou. Niekedy ani neviem prečo. Zvláštna krása bez pojmu. Hm.

Radoslav Hanzel (Elevenhill)

Stolen Money – The Game. Kapela z Dolného Kubína vydala tento rok album The Game a ich rovnomenný singel je výborná vec, ktorú viem počúvať dookola. Majú neskutočnú energiu a talent. Mám rád spevákovu farbu hlasu a ich zmysel pre melódie a žáner, v ktorom idú.

Stolen Money – Entertain me. Takisto výborná skladba, rovnako ako celý album. Je to veľmi milé prekvapenie a hlavne som rád, že aj na Slovensku máme kapely, ako je táto. Sú super.

Adele – Easy on me. V tomto roku vydala album a podľa mňa je to jeden z naj albumov, čo momentálne existuje na pop scéne. Nejak zvlášť ho netreba hodnotiť, lebo je to PRO level úplne so všetkým, čo k tomu patrí. Singel Easy on me je toho dôkazom.

Samozrejme, nové EP Chiki liki tu-a s názvom Venované pamiatke budúcich zosnulých… Napríklad pesnička List je stará dobrá klasika. Milujem ich.

Myslím, že to je asi všetko z toho nového. Idem si stále svoju klasiku, starú niekoľko storočí. Nikdy ma neomrzí Springsteen a jeho album Magic. A povinne raz do týždňa si musím dať Toma Pettyho a jeho celý album Wildflowers, aby som nezabudol, ako vyzerá dokonalosť. Ak ho náhodou ešte niekto nepočul, mal by to spraviť čo najskôr. Podľa mňa by mali tento album púšťať povinne na školách pred a po vyučovaní a aj cez veľkú prestávku. :)

Tomi Okres (Chinaski)

Gordon Lightfoot – If you could read my mind. Sú pesničky, ktoré ste niekedy dávno raz-dvakrát počuli a potom sa vám „stratili“, lebo ste nepoznali názov piesne ani meno interpreta a neexistovali smartfóny. To je prípad aj tejto nádhernej pesničky, ktorú som znovuobjavil v tomto roku.

Dennyiah – Running. Týchto Košičanov poznám osobne, takže asi nemám odstup, ale podľa mňa robia výbornú muziku. Deniska parádne spieva a spolu s Ľubošom to celé robia na vysokej úrovni. Veľmi im držím palce. Majú pekné pomalé veci, ale vybral som túto, našlapanejšiu.

David Rawlings – Cumberland Gap. Ku krásnej muzike sa často dostanem vďaka filmu. Úvodná skladba filmu The Gentlemen ma chytila hneď. Má fajnú, melancholickú náladu. Táto pesnička ma priviedla k tvorbe autorského dua David Rawlings & Gillian Welch, ktorých muziku som tento rok často počúval na cestách.

Iron Maiden – The Writing On The Wall. Legenda, ktorá už vyše 40 rokov hrá svoju muziku. Málokedy bola „trendy“, rádiá ju nehrali, ale vždy mala plné haly a štadióny. Heavy metal je jednoducho fenomén. No a keď si uvedomíte, akou všestrannou osobnosťou je spevák Bruce Dickinson, chytá to ďalší rozmer. Teraz vydali nový album a ja sa teším na ich koncert v lete, keďže budú mať turné po Európe. Dúfam.

Miley Cyrus ft. Stevie Nicks – Edge of Midnight (Midnight Sky Remix). Stevie Nicks som objavil už dávnejšie a často počúvam jej piesne + veci z éry Fleetwood Mac. Miley Cyrus je jedna z najväčších hviezd súčasnosti a určite právom. Obe sú výborné speváčky aj autorky piesní. Asi preto to je vydarené spojenie.

Jozef „Spoko“ Kramár (Smola a Hrušky)

Greg Dulli – Random Desire. Sólový či soulový album frontmana legendárnych indie/grunge/soul Afghan Whigs alebo bočných projektov Twilight Singers či Gutter Twins vyšiel už minulý rok, ale podľa dát a počtu prehraní na mojom Apple music bol môj najpočúvanejší a podľa toho zoradím aj svoju Top 5. Už od mojich tínedžerských čias si žiadny album či skladbu, na ktorom je Greg Dulli, nenechám ujsť. Je tam presne to, čo mám na ňom rád, silné emócie, skvelé skladby a Gregov nezameniteľný a charizmatický spev.

Girl in red – If i could make quiet. K mladej nórskej songwriterke Girl In Red som sa náhodou dostal, keď na mňa na streame vyskočil song Serotonin. Skvelý mix žánrov s indie atmosférou mi dosť učaroval a je pre mňa určite jeden z najväčších tohtoročných objavov.

Kenny Hoopla + Travis Barker – Survivors Guilt. Mladý americký spevák a skladateľ spolu s Travisom Barkerom vytvorili geniálny mix energie, punku, popu, čiernej hudby a skvelých songov. Páči sa mi, že Travis Barker využil pauzu Blink 182 a ako producent a spoluhráč okrem Kennyho pomohol producentsky ďalším interpretom a nanovo spopularizoval pop-punk. Za zmienku stojí určite album Tickets to my downfall Machine Gun Kellyho, amerického rappera, ktorý po 5 rappových albumoch vydal s Barkerom výborný pop-punkový album. Podobne transformoval aj mladú R’n’B speváčku Willow a album Lately I feel everything.

Inhaler – It won’t always be like this. Ďalšia nová tvár, ktorú som objavil cez playlisty, a nakoniec sa ich album dostal do mojej Top 5 počúvanosti. Inhaler neprináša nič nové, ale zaujal ma ich zvuk, ktorý mi pripomenul ranné albumy U2 či The Killers. Skvelé songy a výborný spev sa nesú celým albumom. Už od prvého počutia som sa nemohol zbaviť dojmu, že mi spevák pripomína Bona z U2, a keď som sa asi až po polroku dočítal, že ide o práve Bonovho syna, tak mi to celé docvaklo. Následne som sa bavil tým, že som púšťal rôzne songy kamošom a skúšal ich, koho im pripomína spev Elijaha Hewsona.

Smashing Pumpkins – CYR. Apple music ma informoval, že Smashing Pumpkins sú mojím najpočúvanejším interpretom. Ich nový album sa tak v mojom Top 5 musel ocitnúť. Aj keď to nie je ich najlepšie dielo, stále je to totálny nadpriemer oproti iným interpretom, ktorí miešajú tvrdý rock, indie a emócie od nervydrásajúcich až po melancholické lovesongy. CYR má zvukovo najbližšie k 80. rokom, a tak si milovníci rôznych synťákov prídu na svoje. Billy Corgan je stále vo forme.

Peter Debnár (Crystalist)

Electric Youth – ARAWA. Kanadská formácia, ktorá ma ovplyvnila v mojom hudobnom smerovaní. Krásny melodický synthwave.

Dua Lipa – Don’t Start Now. Touto skladbou si ma táto mladá speváčka a skladateľka získala na prvé počutie svojou výraznou basovou linkou a melódiou. V jednoduchosti je krása.

Foo Fighters – Making Fire. Úvodná skladba najnovšieho albumu Foo Fighters ma okamžite dostala. Páči sa mi, že obohatili svoju hudbu o vokalistov, spieva aj dcéra Davea Grohla, Violet.

Lenny Kravitz – Black and White America. Jeden z albumov, ktoré ma nikdy neomrzia. Aj 10 rokov po jeho vydaní znie skvele a nadčasovo. Funk rock ako má byť!

Death Cab for Cutie – Waterfalls. Americká alternatívna kapela vydala začiatkom roka 2021 cover verziu skladby dievčenskej R’n’B popovej kapely TLC.

Denisa Gajarská (Dennyiah)

Chet Faker – Built on glass. Tento album a vlastne aj všetky ostatné single od Cheta ma doslova liečili celý rok. Príjemná chillová hudba s beatom, ktorý ti nedovolí len tak sedieť. Najpočúvanejšou skladbou od neho bola Low – dokonalá výpoveď mojich pocitov za celý tento aj minulý rok.

RY X – Howling. Táto skladba ma vždy unesie do inej dimenzie. Milujem tú naliehavú jemnosť vokálu a až úchylne minimalistickú gitaru.

Zero 7 – Dont’t call it love. Pre mňa absolútna vypaľovačka. Moderný odkaz na disco. Premyslený – nie prvoplánový text s nekonečným introm aj outrom, ktorého sa človek nedokáže nabažiť. Basová linka je ako kúsky slaniny v šaláte. Toto keď som nepočula biliónkrát, tak ani raz.

Asgeir – Lifandi Vatnið. Nerozumiem ani slovo, ale zato rozumiem dokonale emócii a atmosfére. Zase raz skladba, čo ma berie do inej dimenzie, kde môžem dýchať bez záťaže.

Adele – 30. Jeden z najlepších albumov, aké som kedy počula. Absolútne, nepriestrelne ľudský, naozajstný a nechutne chytľavý. Pri každej jednej piesni mám pocit, že mi hovorí z duše. Absolútne ma to na záver roka rozorvalo – v tom najlepšom slova zmysle a myslím si, že toto zas dlhé roky nikto len tak neprekoná. Adele je nedokonale dokonalá Pani s veľkým P a týmto albumom sa stala prirodzene najvplyvnejšou zástankyňou ľudských hodnôt. Len ona a Ella Fitzgerald sú dve ženy, ktoré keď počúvam, mám pocit, že objímajú moju dušu pevne, až s takým materinským citom.

Ella Fitzgerald – Summertime live at Montreaux ‘68. Neexistuje krajšia verzia tejto klasiky od Elly. Verzia, kde je absolútne vyčerpaná a odovzdáva sa každej note s takou pokorou, že je z toho nakoniec najláskavejšia verzia. Milujem každú jednu sekundu tejto skladby a, samozrejme, vždy pri nej plačem, lebo cítim, ako ma lieči a učí. Celkovo má tá skladba v tejto verzii pre mňa hlboký význam a aj preto mám posledné 4 frázy vytetované v notách na ruke.

Samuel Marinčák

Genesis – Invisible Touch. Skvelá a nadupaná skladba od začiatku až do konca. Phil Collins v najlepšej forme, táto pieseň ma asi nikdy neomrzí.

Sting – The Empty Chair. Krásna melodická balada s pekným odkazom, ktorá poteší v akejkoľvek nálade. Táto pieseň patrí k tým novším v rámci Stingovej tvorby, nachádza sa na albume 57th & 9th.

Annie Lennox – Walking on Broken Glass. Jedna z najznámejších skladieb charizmatickej speváčky, ktorá má zaujala veľmi chytľavým riffom a refrénom, ktorý si poslucháč zapamätá už pri prvom počutí.

Norah Jones – Sunrise. Celkovo ma u nej najviac oslovuje veľmi príjemné spojenie vplyvov jazzovej a populárnej hudby, výborne frázovanie a farba hlasu doplnená vkusným a elegantným klavírom.

Peter Gabriel – Solsbury Hill. Najviac sa mi páčia živé prevedenia, a to predovšetkým novšieho dáta. Jedna z najkrajších verzií je s orchestrom. Veľmi pozoruhodné je, že táto pieseň je takmer celý čas v 7/4 rytme. Napriek tomu pôsobí veľmi prirodzene, napísať takúto kompozíciu nie je vôbec jednoduché.

Martin Husovský (Komajota)

Zaz – Le jardin des larmes feat. Till Lindemann. Pre mňa najprekvapivejšie hudobné spojenie. Zaz a Rammstein? Čo ti dáva. Vynikajúci klip, dokonalé spojenie nespojiteľného.

King Gizzard & The Lizard Wizard – Catching Smoke. Toto mi pustil Stano Čorej v štúdiu. Odvtedy to mám v hlave. Baví ma hravosť pri kompozičnej zložitosti.

Manic Street Preachers – This is my truth tell me yours. Milujem tento album. Nedokážem pochopiť, ako dokázali na jednu platňu nahrať toľko skvelých skladieb. V aute mi hrá nonstop.

Elbow – One day like this. Táto skladba má neuveriteľne silnú dávku energie a paradoxne k tvorbe tejto kapely je na ich pomery príliš pozitívna.

Ásgeir – Going home. Pri tejto skladbe mám pocit, že kráčam Islandom. Existuje aj nahrávka Heimförin, kde to spieva v originálnom jazyku. Mám z toho zimomriavky.

Ľuboslav Krajňak (Waterbased)

Khoiba – How The Eye. Hneď ako som bol na ich koncerte, pochopil som, že sa tam dejú veci, ktoré milujem (masívne synťákové plochy, preexponované deformované zvuky, gitara vychádzajúca z Radiohead a celkový minimalizmus). Bol to top zážitok tohto roka.

Thom Yorke – Anima. Tento album ma vždy prekvapí, viem si ho vychutnať, hrať a analyzovať.

Aid Kid – Four Track Recorder. Singel, ktorý vyšiel tento rok. Skvelý zmixovaný zvuk.

Katarzia – n5. Ešte to nie je môj najpočúvanejší album. Je natoľko čerstvý, že som to stihol len dvakrát, ale produkcia je natoľko silná, že si ho ešte veľakrát prejdem.

The xx – Sunset. Jedna z mojich obľúbených kapiel už od ich vzniku. Celý rok som aj ich albumy počúval, hral a analyzoval.