Malokarpatský samizdat
Prvý ročník časopisu Malé Karpaty sa oplatí zviazať dovedna a založiť do knižnice. Množstvo zaujímavostí z malokarpatskej vlastivedy je ohromujúce.
Autor je spisovateľ
Na konci roka v rukách držíme prvý ročník časopisu Malé Karpaty. A je to radostná správa, hoci sa to stalo celkom potichu a nenápadne, ba možno o tom dokonca ani neviete, pretože časopis vychádza prakticky ako legálny samizdat.
Štyri ročné obdobia, štyri vynikajúce čísla. Tých čosi vyše dvesto strán textov a fotografií od rôznych autorov a autoriek, ktoré sa tu za uplynulý rok zhromaždili, sú významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu hornatého ostrovčeka medzi Bratislavou na juhozápade a Novým Mestom nad Váhom na severovýchode. Vedľa seba tu totiž stoja texty rôznych žánrov, či už o minulých, alebo súčasných osobnostiach regiónu, o prírodných javoch v Karpatoch, faune a flóre, o vrchoch i o podzemí, o celkom nedávnych objavoch, ale aj o neznámej histórii. Nechýba tu prakticky nič, čo by mal obsahovať dobrý časopis s podtitulom Občasník pre priateľov Malých Karpát.
Za časopisom Malé Karpaty stojí predovšetkým Ivo Kováč z Modry-Harmónie. Ak by sme ho chceli opísať jedným slovom, najsprávnejšie by bolo nazvať ho nadšencom, pretože všetko, čo sa týka Karpát, robí s patričným nadšením a zápalom. Tak vydal (prirodzene, vlastným nákladom) svoje dve karpatské knižky; prvá je tulácky cestopis, druhá súbor dobových článkov zo starých periodík, a obdobným spôsobom sa pustil aj do vydávania časopisu.
Táto jeho činnosť je úplne neoficiálna, totálne nezisková a jej jediným, no o to dôležitejším motorom je ono spomínané nadšenie a azda ešte láska. Ivo Kováč totiž pochopil, že po karpatských chodníčkoch sa túla pestrá zmes pozoruhodných ľudí.