Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: 5 udalostí, ktoré hýbali svetom v roku 2021

Foto – TASR/AP, koláž N
Foto – TASR/AP, koláž N

Dobrý deň,

na konci druhého pandemického roka je jasné, že covid bude jednou z hlavných tém aj po decembri 2021. Omikron priniesol rekordné počty prípadov po celom svete a nerovnomerná zaočkovanosť vo svete bude mať vplyv na to, ako štáty zvládnu ďalšiu vlnu.

Pandémia bola v uplynulom roku hlavnou témou, no nebola tým jediným, čo ovplyvňovalo dianie vo svete. V koncoročnom vydaní Svetového newsfiltra sme vybrali jednu najpodstatnejšiu udalosť pre každý z regiónov.


Severná Amerika: Trump pomohol zničiť ilúzie o USA a odišiel

Len šesť dní nového roka stačilo na to, aby prišla jedna z najdôležitejších udalostí v USA. Nielen v roku 2021, ale za dlhé roky. Pre väčšinu ľudí bola šokujúca, prekvapujúca, šialená, pre niekoho možno neodvratná.

V čase, keď americká Demokratická strana oslavovala víťazstvo vo voľbách do senátu, do Kapitolu vo Washingtone vtrhli priaznivci Donalda Trumpa. Chaos, ktorý nasledoval, znamenal pre mnohých koniec ilúzií o americkej výnimočnosti a pre niektorých republikánov červenú čiaru, ktorá zmenila ich pohľad na Trumpa.

Čo sa stalo: Informácie, ktoré za rok od útoku odhalilo vyšetrovanie a americké médiá, ukazujú, že Trump naozaj veril tomu, že výsledok prezidentských volieb môže zvrátiť práve 6. januára, keď v kongrese prebiehalo oficiálne sčítavanie hlasov.

Za normálnych okolností je to iba formalita, ale Trumpova vlna konšpirácií o voľbách vytvorila tlak na to, aby republikáni na čele s viceprezidentom Mikom Penceom zabránili tomu, že prezidentom bude Joe Biden.

Trump najviac tlačil práve na Pencea, ktorý dlho uvažoval nad tým, ako sa zachovať, no napokon sa rozhodol, že bude rešpektovať americkú ústavu.

A tak si pohneval Trumpa aj jeho skalných voličov.

Trump nezmizol: Násilný dav v Kapitole, ktorý kričal aj heslo „obeste Mika Pencea“, sa stal symbolom úpadku americkej reputácie, ktorý sprevádzal Trumpove štyri roky v Bielom dome.

Udalosti na Kapitole boli pre viacerých vplyvných republikánov, ktorí dovtedy pri Trumpovi mlčali alebo ho podporovali v duchu hesla účel svätí prostriedky, budíčkom. Trump, jeho spojenci a voliči si napriek tomu zachovali vplyv v Republikánskej strane.

To, aký veľký je, sa ukáže tento rok v novembri, keď si v USA budú voliť kongresmanov, tretinu senátorov a viac ako polovicu guvernérov.

Ak vyhrajú kandidáti, ktorí majú blízko k exprezidentovi, prípadne sú ako on, Republikánska strana sa tak ľahko spod jeho vplyvu nedostane.

Biden Ameriku nezjednotil: Útoky na Kapitol boli zlomovým momentom aj pre demokratov. Joe Biden, ktorý sa o dva týždne neskôr mal ujať prezidentského úradu, sa zhrozene pozeral na to, čo sa deje v budove, v ktorej strávil desaťročia.

Bidena to utvrdilo v tom, že musí byť silným prezidentom, ktorý bude konať rýchlo. Od začiatku však je v zložitej pozícii, keďže časť republikánskych voličov ho ani nepovažuje za legitímneho prezidenta.

S krehkou väčšinou v kongrese a počas ďalších vĺn pandémie sa mu vládne ťažko a to vidno aj na jeho popularite. Od 2. svetovej vojny mal v decembri prvého roka menšiu podporu ako on iba Trump.

To nie je dobrá vizitka pre prezidenta, ktorý chcel „liečiť a spájať“ Ameriku.

Joe Biden počas inaugurácie. Foto – TASR/AP

Európa: Merkelová odišla, očakávania od Scholza sú veľké

Koronavírus, Lukašenko, Putin či právny štát v Poľsku. EÚ tento rok znovu čelila viacerým výzvam a všetky z nich sa prenesú aj ďaleko za január 2022.

Silné slovo pri debate o tom, ako ich riešiť, bude mať aj naďalej Nemecko. Po vyše 16 rokoch už však na čele najväčšieho a najvplyvnejšieho štátu EÚ nebude Angela Merkelová.

O čo ide: Koniec Angely Merkelovej v politike bol nepochybne jednou z najdôležitejších udalostí roka. Rozhodnutia, ktoré robí nemecká vláda v domácej aj zahraničnej politike, majú veľký vplyv na celú Európu.

Preto sa už dlho viedli diskusie o tom, kto Merkelovú nahradí a či na jej miesto príde politik, ktorý bude aspoň čiastočne schopný vyrovnať sa jej líderstvu a schopnosti dosiahnuť kompromis.

Nový kancelár Olaf Scholz na to má predpoklady. Ako minister financií bol pri mnohých ťažkých rokovaniach, vrátane tých o fonde obnovy, a na Európskej únii mu záleží.

Veľké výzvy: Scholz však úrad kancelára prevzal v čase, keď sa v Nemecku začala ďalšia vlna pandémie, Putin hrozí inváziou na Ukrajine a európske inštitúcie sú v konflikte s poľskou vládou.

Scholz musí očakávať, že zahraniční lídri na čele s ruským prezidentom budú testovať, čo všetko si voči nemu môžu dovoliť. Obzvlášť preto, že vedie trojkoalíciu, ktorá má na niektoré veci rozdielny názor.

Pragmatizmus, ktorý ho spája s Merkelovou – napríklad v otázkach zahraničnej politiky – ho môže dostať do konfliktu s koaličnými partnermi, ktorí by chceli zaujať tvrdší postoj napríklad voči Číne a Rusku.

Čo bude ďalej: Európa však od Nemecka očakáva stabilitu a kontinuitu. Podobne ako nemeckí voliči. Nie nadarmo Scholz postavil svoju kampaň na tom, že je prirodzeným nástupcom Merkelovej.

Na to, aby EÚ bola silnejším ekonomickým a geopolitickým hráčom, to však nemusí stačiť. Únia bude potrebovať ráznejšie rozhodnutia, pre ktoré sú nevyhnutné aj impulzy z Nemecka.

A možno to Scholzovi na európskej úrovni pôjde ľahšie v triu s Emmanuelom Macronom a Mariom Draghim, ktorých navštívil krátko po zvolení.

Merkelová a Scholz. Foto – TASR/AP

Ázia: Vojna v Afganistane sa skončila. Nie najlepšie

Rok 2021 priniesol aj koniec vojny v Afganistane. Medzinárodné jednotky sa stiahli z krajiny, ktorá rýchlo padla do rúk Talibanu.

Chaos, ktorý sprevádzal odchod medzinárodnej koalície, bol hanbou pre Západ. Dlhodobé následky však ponesú najmä obyvatelia Afganistanu.

Čo sa stalo: O tom, ako bude pokračovať vojna v Afganistane, rozhodovali už štyria americkí prezidenti. Joe Biden nechcel, aby sa tento konflikt preniesol aj na piateho, a tak sa v apríli rozhodol, že Američania sa definitívne stiahnu z krajiny.

Rovnaký plán mal aj jeho predchodca Donald Trump. Americké jednotky mali odísť už v máji, no Biden to po príchode do Bieleho domu posunul na september.

Biden ešte ako Obamov viceprezident odmietal argumenty predstaviteľov armády, ktorí žiadali, aby USA do Afganistanu poslali tisíce ďalších vojakov.

Obama vtedy dal na radu generálov a ministerstiev obrany a zahraničia, a tak nasledovalo ďalšie desaťročie bojov v krajine, do ktorej Američania išli po útokoch na Dvojičky.

Trpký koniec: Biden tentoraz vedel, že sa buď stiahne úplne, alebo skôr či neskôr bude musieť do Afganistanu poslať ďalších vojakov.

Vybral si koniec vojny, hoci spravodajské služby už vtedy varovali, že krehká afganská vláda môže padnúť veľmi rýchlo. Tie skeptickejšie odhady sa pohybovali okolo šiestich mesiacov, no Taliban sa moci chopil ešte pred definitívnym odchodom medzinárodných jednotiek.

Nasledovalo presne to, čoho sa obával svet, no hlavne obyvatelia Afganistanu: návrat k režimu, ktorý potláča ľudské práva a prenasleduje tých, čo stáli na strane predchádzajúcej vlády.

Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Biden po páde afganskej vlády vyhlásil, že svoje rozhodnutie neľutuje. Afganistan sa však po nástupe Talibanu ocitol v hroznej situácii.

Krajina je na pokraji ekonomickej katastrofy, polovica ľudí trpí nedostatkom jedla a vláda nemá peniaze ani na to, aby vyplatila štátnych zamestnancov.

V takej situácii je otázne, či Taliban dokáže splniť sľub, že Afganistan sa znovu nestane útočiskom teroristických organizácií. Ak by k tomu došlo, pokojne sa môže naplniť scenár, ktorý načrtol vplyvný americký senátor Lindsey Graham – podľa neho sa Američania raz budú musieť vrátiť.

Práve pre veľkú teroristickú hrozbu.


Afrika: Etiópia sa ocitla na pokraji rozpadu

Spolu s pandémiou sa do tohto roka natiahol aj jeden z najhorších konfliktov súčasnosti. Vojna v Etiópii spôsobila utrpenie miliónov ľudí a priniesla aj obavu z toho, čo by znamenal rozpad jedného z najväčších afrických štátov.

O čo ide: Vojna sa začala v novembri minulého roka, dôvodom je konflikt medzi federálnou vládou a predstaviteľmi regiónu Tigraj.

Najprv mali navrch vládne jednotky, no potom sa Tigrajcom podarilo dobyť stratené územia vrátane Mekele, hlavného mesta regiónu.

Situácia sa neustále menila a obidve strany sa predbiehali v silných vyjadreniach, ktoré naznačovali, že dialóg, ktorý by viedol k ukončeniu vojny, je ilúziou.

Foto – TASR/AP

Hlad a utečenci: Jedno sa však nezmenilo. V dôsledku vojny najviac trpia milióny civilistov v Tigraji a okolitých regiónoch. Museli opustiť svoje domovy, nemajú jedlo ani prístup k zdravotnej starostlivosti a často sa stávajú obeťami vojnových zločinov.

Vláda dlhodobo bráni v tom, aby sa do Tigraja dostala humanitárna pomoc. Podľa OSN preto hladuje 400-tisíc ľudí.

Medzinárodná organizácia zároveň upozorňuje na to, že ľudské práva porušujú všetky strany konfliktu. Preto na konci roka podporila vytvorenie medzinárodného panelu, ktorý bude monitorovať situáciu v Etiópii.

Čo bude ďalej: Etiópska vláda to označila za neokolonializmus a z doterajšieho priebehu konfliktu sa nezdá, že by ju veľmi zaujímal názor medzinárodného spoločenstva.

Vláda poprela aj tvrdenia tigrajských vojakov, ktorí oznámili, že sa stiahli z okolitých regiónov (Amharsko a Afarsko), pretože chcú prispieť k možnému prímeriu.

Riešenie konfliktu má v rukách premiér Abiy Ahmed, to by však musel čiastočne ustúpiť. Ani to sa nezdá byť pravdepodobné, podľa reportérov New York Times vojnu s Tigrajom chystal ešte pred tým, ako v roku 2018 dostal Nobelovu cenu za mier.


Latinská Amerika: Ľavicová vlna pokračuje

V Latinskej Amerike sa potvrdil trend z posledných rokov. Ľudia sú nespokojní s nerovnosťou a chcú radikálnu zmenu – až tak veľmi, že sú ochotní zveriť moc úplne neskúseným politikom.

O čo ide: V roku 2021 sa to ukázalo vo voľbách v troch štátoch Latinskej Ameriky. Prvé prekvapenie prišlo v apríli, keď voľby v Peru vyhral kandidát marxistickej strany Pedro Castillo.

Učiteľ a líder odborárskeho hnutia ťažil z frustrácie, ktorú v krajine vyvolala nezvládnutá odpoveď na pandémiu a politická kríza, počas ktorej sa v Peru za mesiac vystriedali traja prezidenti.

Nestabilitu politického systému v Peru už pocítil aj Castillo, ktorý vo svojom prvom roku čelil pokusu o odvolanie z funkcie. Zatiaľ sa v nej drží a šancu, že dovládne, zvyšuje aj tak, že sa ideologicky posúva viac smerom do stredu.

Pedro Castillo. Foto – TASR/AP

Najmladší prezident: Politik, ktorý dostal označenie ultraľavicový, sa dostal k moci aj v Čile. Krajina, ktorá sa od prechodu k demokracii považuje za jednu z najstabilnejších v regióne, zároveň patrí aj k tým, ktoré majú najväčšiu mieru nerovnosti.

Práve to pomohlo 35-ročnému Gabrielovi Boricovi, aby sa stal najmladším prezidentom v histórii Čile. Bývalý líder študentského hnutia, ktoré žiadalo rovnosť, sľubuje výrazné zmeny.

Chce posilniť úlohu štátu v zdravotníctve, školstve či v dôchodkovom systéme. Ide práve o oblasti, kde žiadali zmeny masy ľudí, ktoré vyšli do ulíc na prelome rokov 2019 a 2020.

Čo bude ďalej: Boric to bude mať ťažké, ľavica totiž nemá väčšinu ani v jednej z komôr parlamentu.

Rokovania s centristami budú sprevádzať aj štvorročný mandát Xiomary Castrovej, prvej ženskej prezidentky v histórii Hondurasu. Aj ona je ľavičiarka a aj ona sľubuje veľké zmeny, napríklad v podobe novej ústavy a tvrdého boja proti korupcii.

Títo traja politici potvrdili trend vzostupu ľavicových politikov, ktorí v posledných rokoch vyhrali aj voľby v Mexiku, Bolívii či Argentíne.

Budúci rok sa uvidí, či táto vlna zmetie aj brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorého chce poraziť ikona latinskoamerickej ľavice – Lula da Silva.

Meno roka: Alexandr Lukašenko

Foto – TASR/AP

Antihrdinom uplynulého roka je bieloruský diktátor. Masové protesty nepriniesli jeho koniec vo funkcii a Lukašenko v roku 2021 prekročil všetky hranice, dokonca aj také, na ktoré sme v prevažne demokratickej Európe nepomysleli.

Uniesol lietadlo komerčných aeroliniek, pozatváral a odsúdil všetkých oponentov, naďalej útočil na médiá a migrantov využil ako nástroj na to, aby vytvoril problémy pre EÚ.

Lukašenko už nemá žiadne zábrany, a keďže mu už široko-ďaleko ostal iba Vladimir Putin, budúci rok môže priniesť ďalšie hrozby z Bieloruska.

Viac v článku Mirka Tódu.

Foto roka

Poslední americkí vojaci po 20 rokoch odchádzajú z Afganistanu.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Omikron ovládol západnú Európu. Počty infikovaných lámu rekordy, hospitalizácie rastú pomalšie

Fakľové protesty, kusy mäsa v obálkach a plán atentátu na saského premiéra. Nemecká antivaxerská scéna sa radikalizuje

Vymazaní Simpsonovci, pozatýkaní novinári, zhodené sochy. Hongkong prichádza o posledné kúsky slobody

Teraz sa Rusko rozdelí na väzňov a väzniteľov. Zakázali neziskovku, ktorú viedol aj sám Sacharov

Český rok: Babiš v opozícii, zdravotníctvo na kolenách a Zemanovo napínanie ústavy

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Afganistan

Donald Trump

Európska únia

Joe Biden

Olaf Scholz

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Svet

Teraz najčítanejšie