Denník N

Čaputová: Spojme sa pri riešení pandémie a nedajme sa vyprovokovať prejavmi nenávisti (novoročný prejav)

Prečítajte si celý novoročný prejav prezidentky Zuzany Čaputovej.

https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/605841090491691/

Vážené spoluobčianky, vážení spoluobčania,

želám vám príjemný sviatočný deň. Prajem vám do roku 2022 predovšetkým zdravie, a tiež, aby ste boli šťastní a spokojní v kruhu svojich najbližších. Nový rok je ako nepopísaný list, ktorý oddnes začíname zapĺňať našimi každodennými životmi a udalosťami.

Dnes uplynulo 29 rokov, odkedy sa Slovenská republika stala samostatným štátom. Samostatne kráčame radostnými aj náročnými etapami dejín a prostredníctvom nich budujeme našu štátnosť. Aj teraz sme postavení pred situáciu, akú sme doteraz neriešili.

V dnešnom príhovore však nebudem hovoriť o tom, čo ste počuli už veľakrát – o očkovaní a potrebe dodržiavať opatrenia. Chcem hovoriť o tom, čo je predpokladom zvládnutia akejkoľvek krízy, aj tej pandemickej. A to je súdržnosť spoločnosti.

Žijeme náročné obdobie, ktoré si od nás vyžaduje zdravý rozum, disciplínu a ohľaduplnosť. Máme za sebou ťažký rok, ale aj rok, v ktorom sme sa v nových podmienkach už trochu naučili žiť a prispôsobiť sa zmenám. Rok, v ktorom sme zažívali s niektorými ľuďmi odcudzenie a s niektorými sme, naopak, vytvorili nové zblíženia.

Vyrastajú nám deti, ktoré nepoznajú tváre svojich učiteliek v škôlke, pretože sú zahalené rúškami. Vyrastajú žiaci, ktorí si museli privyknúť na dištančné vyučovanie a ktorým dva roky bezstarostnej mladosti už nikto nevráti. Seniorov obmedzila táto situácia v tom najcennejšom: stretávaní sa s deťmi a vnúčatami. Množstvo ľudí sa ocitlo v existenčných problémoch. Ale najväčším smútkom nás napĺňa fakt, že tisíce ľudí chýbali svojim blízkym pri vianočnom stole a pri vstupe do nového roka.

Ako každá kríza, aj táto je príležitosťou. Možno nás dokáže posilniť, možno si obyčajné veci, ktoré nám teraz nie sú dopriate, budeme vážiť oveľa viac. Aj to je jedna z nádejí, ktoré máme príležitosť naplniť. Je to šanca byť lepšími než predtým.

Už dnes by som chcela vyzdvihnúť, ako mnohí z vás dokázali prekonať samých seba, vyrovnať sa s kritickými okolnosťami, ponúknuť mimoriadne nasadenie či dokonca obetovať svoje zdravie alebo životy pri záchrane iných.

Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí ste nestratili ľudskosť, ktorí ste prejavovali solidaritu a ktorí ste nestratili nádej, že má zmysel pokúsiť sa znovu zjednotiť naše Slovensko.

Ukazuje sa, že najsilnejší sme práve tam, kde dokážeme byť zodpovední, ohľaduplní a empatickí z vlastných pohnútok, z vlastného presvedčenia. A naopak, v momentoch, keď sa dostanú k slovu sebeckosť, nevraživosť či dokonca nenávisť, sme odrazu najzraniteľnejší. Atmosféru v spoločnosti v takej chvíli zaťažuje nielen samotná pandémia, ale ju kontaminujeme aj my sami – predsudkami, vzájomným opovrhovaním, bezohľadnosťou.

„Všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať ako jednotlivci ani ako národy,“ povedal na svojej návšteve Slovenska pápež František. Čeliť najväčšej novodobej zdravotnej hrozbe môžeme iba ako ľudstvo, ako spoločenstvo – a to si vyžaduje príspevok každého z nás.

Každý z nás je dôležitý. Vyžaduje si to zhodu v cieľoch i východiskách – akokoľvek sa v iných veciach môžeme názorovo rozchádzať, v tomto by sme mali byť zajedno. Všetci chceme byť zdraví, všetci chceme opäť žiť svoje bežné životy. Prosím, pokúsme sa nájsť zhodu v tejto kľúčovej veci.

Moja druhá prosba znie: Skúsme sa riadiť vlastným srdcom, svedomím, zachovať si ľudskú tvár. Nedajme sa vyprovokovať prejavmi nenávisti. Vráťme sa k overeným pravdám – napríklad nerobme iným to, čo nechceme, aby iní robili nám.

Inšpirovali ma slová kňaza Martina Kramaru, že k zlepšeniu spoločenskej atmosféry a našich vzájomných vzťahov by možno pomohlo, ak by sme sa oslobodili od poddanského chápania slobody a vzťahu k moci. Pri poddanskom zmýšľaní vnímame všetky obmedzenia iba ako údel, ktorý nám bol daný zhora.

Oproti tomu kráľovská alebo aj zrelá občianska sloboda vychádza z možnosti konať sebavedome a slobodne, tak ako si to vyžaduje nielen náš záujem, ale aj záujem spoločenstva, ktorého sme súčasťou. Slobodne si niečo vyberáme a slobodne sa niečoho zriekame. Zodpovednosť, slušnosť či ohľaduplnosť, ku ktorým sa prikláňame z vlastnej vôle, nepociťujeme ako diktát nariadení.

Napokon ani samotná demokracia nestojí na vynucovaných direktívach, ale na prirodzenej autorite pravidiel, ktoré sú výsledkom spoločenskej dohody. Rozmýšľajme teda kráľovsky, nie nevoľnícky. Náš život je vždy spojený s istými obmedzeniami a naše chápanie, náš spôsob reakcie na okolnosti do veľkej miery určuje naše prežívanie.

Ak dokážeme potlačiť trecie plochy a konflikty medzi sebou, naša zomknutosť bude obrovskou devízou nielen pri prekonávaní súčasnej krízy, ale aj v dlhodobom úsilí. Aby bolo Slovensko lepším miestom pre život – pre nás aj pre naše deti.

Nedávno počas návštevy Škótska, ale aj pri iných príležitostiach som mala možnosť hovoriť so slovenskými študentmi. Ako dôvod, prečo sa mnohí z nich nechcú zatiaľ vrátiť na Slovensko, uvádzajú ani nie tak finančné ohodnotenie, ale skôr zlú a konfliktnú atmosféru u nás doma.

Kultivujme preto ľudskosť, dávajme na ňu dôraz už v školách. Pestujme si vzťahy v komunitách, v rodinách. Budujme súdržnosť a precíťme jej hodnotu v najbližšom okolí, aby sme ju vo forme nášho osobného vkladu preniesli na úroveň celej krajiny. Aby naše Slovensko mohlo byť silné, odolné a suverénne mohlo čeliť všetkým výzvam.

Na prahu nového roku 2022 zo srdca prajem všetkým vám, milí občania, aby sme nestratili vieru v ľudskosť a dobrosrdečnosť. Aby sme schopnosťou spolupracovať a spájať svoje sily naplnili nádej, ktorá sa pred nami v novom roku otvára.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Zuzana Čaputová

Slovensko

Teraz najčítanejšie