Denník N

Švagrovia sa stretli. Jeden súdil, druhý bol prokurátor

Na košickom súde. Foto - TASR
Na košickom súde. Foto – TASR

Sudca Miroslav Baňacký sa necítil byť zaujatý, hoci oproti nemu v súdnej sieni sedel za prokuratúru švagor Peter Volkai. Najvyšší súd rozsudok zrušil, prokuratúra si chybu priznala. Košický krajský súd pod vedením Imricha Volkaia, svokra a otca zainteresovaných pochybenie nevidí.

O rodinkárstve na súdoch sa už popísalo veľa. Transparency International Slovensko zistila, že každý piaty sudca má niekoho príbuzného v justícii. Ako príklad vždy vhodne poslúžila rodina šéfa Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia. Na košických súdoch mu pracuje žena, dcéra, nevesta a aj zať. Ešte do roku 2011 k nim patril aj syn Peter, no ten náhle prešiel na prokuratúru.

A tak sa mohlo stať, že vlani vo februári sa Peter Volkai ako zástupca prokuratúry stretol v jednej pojednávacej miestnosti so svojím švagrom, sudcom Miroslavom Baňackým. Ani jeden z nich to nepovažoval za problém, a tak hlavné pojednávanie prebehlo ako bežne aj s vynesením rozsudku.

Išlo o bežný prípad krádeže. Baňacký súdil jedného z trojice obžalovaných zlodejov, ktorí chceli vykradnúť bufet na železničnej stanici. Aj vylomili okno, cez ktoré sa dostali dnu. No keď sa ozval alarm, z bufetu zdupkali. Keďže nešlo o prvú krádež dotyčného, Baňacký ho poslal na šestnásť mesiacov za mreže.

Až Harabin spochybnil nestrannosť

Dnes už tento rozsudok neplatí. Prípad síce prešiel po okresnom súde na Krajský súd v Košiciach, pochybnosti mal až Najvyšší súd. Rozsudok zrušil v máji senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina. Ten išiel nad rámec dovolacích dôvodov, čo by nemal. Odvolal sa na to, že mal vážne pochybnosti o nestrannosti sudcu Baňackého. Vytkol mu, že v prípade nenamietal zo zaujatosti.

Prečo? Zákon totiž hovorí, že vylúčený má byť sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k inému orgánu činnému v konaní, teda v tomto prípade k prokurátorovi. Nič na tom nemení ani to, že Volkai na súde zaskakoval za chorého kolegu, a nebol teda od začiatku dozorujúcim prokurátorom.

„Sudca mal namietnuť, teda oznámiť svoju zaujatosť,“ myslí si právnička spolupracujúca s Via Iuris Zuzana Čaputová, ktorá pripomína, že dôvodom vylúčenia je už samotná skutočnosť možných pochybností o nezaujatosti sudcu. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uplatňuje teóriu zdania nezaujatosti.

„Nestačí teda, že sudca sa považuje za nestranného, ale musí sa takým aj objektívne javiť. V prípade príbuzenského pomeru sú pochybnosti o nezaujatosti úplne namieste,“ dodala Čaputová.

Na Krajskom súde v Košiciach si to zrejme nemyslia. Predseda Imrich Volkai sa hodnoteniu svojho syna a zaťa vyhol. Neodpovedal ani na otázku, či práve tento prípad neukazuje, aké nebezpečné môže byť, keď v rámci kraja pracuje v justícii toľko príbuzných, ako v prípade jeho rodiny.

Volkai rodinu nekarhá

Zo súdu poslali len stanovisko podpísané hovorkyňou Marcelou Gálovou, ktorá trvala na jeho zverejnení len pod podmienkou, že bude v plnom znení. Píše v ňom, že súd musí každé súdne rozhodnutie rešpektovať.

„Vychádzajúc z platnej právnej úpravy pojmu blízkej osoby (švagor), musí byť naplnená aj ďalšia zákonná podmienka, a to ujma, ktorú pociťuje dotknutá osoba ako vlastná, ktorou sa Najvyšší súd v tomto prípade nezaoberal,“ dodala Gálová s tým, že v tejto veci prokurátor nebol dozorujúcim prokurátorom.

Gálová súd bráni aj tým, že „z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu vyplývajú aj odlišné právne názory na uvedenú právnu problematiku“.

Čaputová súhlasí s tým, že pokiaľ ide o nestrannosť sudcov, slovenské súdy rozhodujú rozdielne. Predovšetkým však ide o posudzovanie kolegiálnych vzťahov.

„Posudzovanie príbuzenského vzťahu v pojednávacej miestnosti z hľadiska nestrannosti sudcu by malo byť mimo akejkoľvek polemiky.“

Právnička je presvedčená, že sudca sa mal z konania vylúčiť, a oponuje tak stanovisku košickej prokuratúry, ktorá zobrala celú vinu za spackaný prípad na seba.

Prokuratúra si chybu priznáva

Hovorca prokuratúry Milan Filičko napísal, že sudca nemal dôvod sa na hlavnom pojednávaní vylúčiť z konania, lebo bol v tom čase „zákonným sudcom“.

Reagovať mal prokurátor, a to tak, že mal informovať vedúceho prokurátora o tom, že „jeho“ vec je pridelená sudcovi, s ktorým sú príbuzní.

Volkaia juniora podľa Filička na nesprávny postup osobitne upozornili, no trestu sa vyhol. Dôvodom bolo, že na súde len zaskakoval.

Krajský prokurátor však zároveň po rozhodnutí Najvyššieho súdu nariadil okresným prokurátorom, aby zabezpečovali účasť prokurátorov v konaní pred súdom tak, aby boli vylúčené pochybnosti o ich nestrannosti v rozhodovacom procese. Do budúcnosti by sa teda podobná situácia už nemala stať.

Samuel Spáč z Transparency International Slovensko hovorí, že situácii mohol a mal predísť prokurátor Volkai, no sudca Baňacký mal povinnosť oznámiť svoju zaujatosť bezodkladne predsedovi súdu.

„V konečnom dôsledku sú to sudcovia, ktorí majú definitívne slovo, a práve oni majú povinnosť dbať na to, aby občania nemali pocit zaujatého rozhodovania,“ tvrdí Spáč. Prečo Baňacký nenamietal? Ani na to Gálová odpoveď neposlala.

Ak sa doposiaľ písalo o rodinkárstve na súdoch, bolo to najmä v súvislosti s prijímaním detí sudcov do justície. Na prepojenia aj s prokuratúrou a advokáciou sa nikto nezameral, hoci prípad Volkaiovcov nie je ojedinelý.

Obe situácie môžu mať negatívne až nebezpečné následky. „Problém uprednostňovania rodinných príslušníkov pri výbere nových sudcov ohrozuje kvalitu výkonu súdnej moci, ak nezvíťazí najlepší, ale najbližší. Do justície sa tak doživotne dostane sudca, ktorý by pri objektívnom výbere neuspel a vyradí uchádzača, ktorý mohol byť jej dobrým reprezentantom,“ vysvetľuje Čaputová.

V druhom prípade, teda ak sa v pojednávacej miestnosti stretnú príbuzní v pozícii sudcu a jednej zo strán, je ohrozené nestranné rozhodovanie v konkrétnej veci. Podľa Spáča by pomohlo, ak by sa sudcovia verejne priznávali nielen k blízkym osobám na súdoch, ako je to teraz, ale aj k príbuzným na prokuratúre a medzi advokátmi.

„Zároveň je potrebné otvoriť prokurátorov rovnakej verejnej kontrole, akej dnes podliehajú sudcovia,“ dodal Spáč. Myslí tým nielen poznať ich mená, blízke osoby, výkonnosť, ale umožniť aj kontrolu ich výberových konaní po vzore sudcov.

Slovensko

Teraz najčítanejšie