Denník N

Po štrnástich rokoch našiel uneseného syna. Príbeh o Milovanom však nemá šťastný koniec

Foto – Sun Chaj-jang/baobeihuijia.com
Foto – Sun Chaj-jang/baobeihuijia.com

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Nemal ešte ani štyri roky, nosil žltú mikinu a jeho rodičia sa hrdo usmievali, keď mizol za vrátami škôlky. Ale jedného večera zmizol úplne: na okraj kvetinového záhona, kde pobehoval, položil cudzí muž autíčko na hranie.

Bol 9. október 2007. Počas rokov, ktoré od toho večera uplynuli, uvidela chlapčekovu tvár vari celá Čína. Rodičia sa svojho malého Čuoa nikdy nevzdali, celý ten čas po ňom pátrali; podľa ich príbehu dokonca vznikol film Milovaný.

Teraz, po dlhých štrnástich rokoch, svoje dieťa konečne našli – nie je to zázrak? Lenže rozprávky si iba rozprávame. Len málokedy ich žijeme.

Šťastíčko a po ňom chlapec

Pred cudzími ľuďmi sa malý Sun Chaj-jang hanbil, odkedy si pamätal. Asi to bolo tým, že boli doma takí chudobní, a on sa strachoval, že naňho druhí budú pozerať zvrchu. A možno to bolo trochu aj povahou.

Hanbil sa dokonca aj pozdraviť na ulici okoloidúcich, nieto ešte kúpiť si niečo dobré pod zub, keď mu príbuzní strčili do ruky pár drobných na prilepšenie. Nič z toho nebolo; bál sa osloviť predavača.

Keď vyrástol, oťukal sa. Nič iné mu nezostávalo. Sotva skončil deväť rokov povinnej školskej dochádzky, musel sa začať obracať a v práci nebolo na veľkú ostýchavosť miesto. Najmä keď sa človek živí tým, že predáva naparované knedličky pao.

Pri krájaní zeleniny, zázvoru a občas kúsku mäsa sa bez výrečnosti zaobídete a mlčať môžete aj pri miesení cesta. Ale keď už sú knedle pekne naplnené a na bambusových parákoch sa z nich dymí jedna radosť, lenivé ústa ich za vás nepredajú. Hanbiť sa pred zákazníkmi? To už si tie knedličky rovno môžete zjesť sami.

Potom Sun Chaj-jang stretol Pcheng Si-jing a všetko bolo zrazu lepšie. Pracovala ako servírka v krčme hneď vedľa jeho obchodíku s pao a na mladom Sunovi sa jej páčilo, ako sa vie chopiť práce.

A tak sa vzali, ona začala namiesto roznášania jedla krájať zeleninu so zázvorom a potom sa im narodilo dievčatko. Dali mu meno Jüe – Šťastíčko. A po piatich rokoch prišlo ďalšie šťastie, keď sa im (napriek politike jedného dieťaťa) narodil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína a Taiwan

Rodičovstvo

Vzťahy

Svet

Teraz najčítanejšie