Koľko vlastnej polievočky sme schopní zjesť? K ankete Kultúrna udalosť roka 2021
Naozaj nás všetkých tak veľmi izolovali covidové roky, že si nedovidíme za okraj vlastných nosov?
Autor je šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Kapitál
Anketu Kultúrna udalosť roka v Denníku N mám rád z dvoch dôvodov: jednak ma, samozrejme, zaujíma, čo ľudia z kultúry považujú za výnimočný počin a čo mi mohlo počas roka ujsť, a zároveň ma baví sledovať, koľko z nich vyhlási za kultúrnu udalosť roka svoj vlastný umelecký projekt. Koľko z nich si prihreje vlastnú polievočku. Väčšinou ich počítam len pre vlastné pobavenie, tento rok však zohrievalo tú svoju polievku toľko ľudí, až to prekypelo, a tak som si povedal, že sa pokúsim zamyslieť sa nad tým, prečo sa to deje – a každý rok v o niečo väčšej miere. A či je to naozaj nevyhnutné.
Keď som premýšľal nad tým, prečo sa počet ľudí, ktorí chvália v ankete vlastné projekty, tento rok zasa o niečo zvýšil, ako prvé mi, samozrejme, napadlo sťažené uskutočňovanie kultúrnych podujatí pre pandemické obmedzenia. Nemôžeme toľko cestovať, mnoho podujatí sa ruší, sme uzavretí vo svojich bublinách a sústredíme sa na svoje projekty. Na konci roka vlastne ani neviem, čo robili naši priatelia v iných umeleckých odvetviach. Obstojí však tento argument? Zabránila nám skutočne pandémia kupovať si knihy, počúvať nové albumy, sledovať – hoci len online – filmy a diskusie?
V tomto ohľade ma prekvapil hneď prvý respondent ankety, Marek Adamov zo žilinskej Novej synagógy a Stanice. Marek totiž minulý rok absolvoval veľmi inšpiratívnu cestu bicyklom po takmer všetkých kultúrnych centrách na Slovensku a mnohí z nás správy z jeho ciest nadšene sledovali. Nebol zavretý doma. Nechcelo sa mi preto veriť, že po všetkých tých miestach a dielach, a ľuďoch, ktorých na tejto ceste stretol a o ktorých tak pekne písal, si v ankete vyberie „svoj“ projekt: Dopĺňanie Sphéry Juraja Gábora v Novej synagóge. Marek síce hneď na začiatku priznáva, že „nominovať projekt z miesta, kde pracujem, sa nemá“, ale „tentoraz musí“.
Neviem posúdiť, nakoľko musel, ale v každom prípade je škoda, že práve človek, ktorý tak dobre pozná kultúrnu mapu tejto krajiny, sa nerozhodne svojím odporúčaním upozorniť na niekoho z iného kultúrneho centra či odvetvia.
To, čo začal v tejto ankete Marek Adamov, sa potom ťahá až do jej konca. Vyberiem aspoň pár príkladov:
