Denník N

Vandalizmus v našich krehkých vzťahoch. Jana Beňová vydala novú knihu poviedok

Kniha Vandala je potvrdením toho, že autorka si bez ohľadu na formu či žáner tvorí svoj vlastný pestrý a vrstevnatý literárny svet. Tvrdohlavo, vytrvalo a s chuťou.

Ako si môžeme predstaviť literárny svet Jany Beňovej? Je to ulica-knižnica-maličká tmavá izbička kdesi celkom inde – z jedného do druhého prechádzame úplne prirodzene, bez prahu, bez potknutia. A ten svet tvorí najmä chôdza. Veľa chôdze. Kroky a jazyk vedno, jedno od druhého neoddeliteľné. Je to totiž pohyb v živom jazyku.

Podobne je to aj v jej najnovšej prozaickej knihe Vandala, ktorú na sklonku roka 2021 vydalo vydavateľstvo BRaK. Je to Beňovej návrat k poviedkovej forme po osemnástich rokoch.

Ostrakizácia poviedky

V roku 2003 vydala Jana Beňová zbierku krátkych próz Dvanásť poviedok a Ján Med. Postavy a postavičky, ktorými zaľudnila priestor svojich poviedok, sa potácajú na prahu detstva a dospelosti, lásky a nelásky, a kdesi na pozadí ich životov sa zároveň s tichým hrmotom mení aj spoločenské zriadenie. Končí sa totalita, starý režim, a prichádza čosi celkom nové, čosi, ktovie čo vlastne. Možno Adžesko?!

Potom v rozmedzí rokov 2008 – 2015 nasledovala trojica noviel o láske a schádzaní (Plán odprevádzania), utekaní (Preč! Preč!) a zotrvávaní (HoneymOon), aby sa napokon v roku 2020 vydala do ulíc rodnej Bratislavy v mimoriadne vydarenej reportážno-publicistickej knižke Flanérova košeľa.

Už nás neprekvapuje, že Jana Beňová, podobne ako vo svojich novinových fejtónoch, cieli na bolestivé miesta spoločnosti a ľudí. Stiera rozdiely medzi literárnou tvorbou a písaním pre noviny, píše, teda je, a nenápadne tak na tenký a rýchlo konzumovateľný novinový papier pašuje iný, nevšedný jazyk, jazyk literatúry, jazyk Jany Beňovej.

Aj v poviedkach zo zbierky Vandala sa ironicky triafa do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie