Od smútku si nevedeli ani rozviazať korčule. Na medailu sme mali už na prvej olympiáde v Lillehammeri
K postupu do semifinále chýbalo pár centimetrov pri Šťastného strele.
Bežala siedma minúta predĺženia zápasu medzi Slovenskom a Ruskom vo štvrťfinále olympijského hokejového turnaja v Lillehammeri. Jozef Daňo nahral Žigmundovi Pálffymu, ktorý z pravého krídla hádzal puk na stred. Ten sa odrazil rovno na hokejku Petra Šťastného.
Kapitán slovenskej reprezentácie sa ocitol sám nekrytý medzi kruhmi priamo pred Andrejom Zujevom. Vtedy brankári neboli „takí veľkí“ ako dnes, časť bránky zostávala odkrytá. Šťastný mieril do voľného priestoru nad lapačku ruského brankára.
Zujev však čistú šancu chytil. Šťastný si neskôr vyčítal, že ak by puk dvihol ešte o pár centimetrov vyššie, bol by to gól a Slovensko by postúpilo do semifinále turnaja.
Hokejisti Slovenska hrali na troch olympiádach, ktoré sa dajú považovať za úspešné, no ani z jednej z nich nepriniesli medailu. Blízko k nej boli už na prvej v období samostatnosti, v nórskom Lillehammeri v roku 1994.
Na dresoch sme vtedy mali po anglicky napísané Slovakia, po našich góloch púšťali v hale pesničku Pretláčanie so životom od Elánu a kameraman občas ukazoval vejúcu zástavu Slovinska.
No na ľade naši prekvapili celý hokejový svet, keď vyhrali svoju základnú skupinu B a vo štvrťfinále im veľa nechýbalo, aby vyradili Rusko a postúpili medzi štyroch najlepších.
„Verili sme, že keď prejdeme cez Rusov, získame medailu,“ tvrdí aj po rokoch Jerguš Bača.
Zostava Slovenska
Brankári: Hartmann (Dragan, Michalek)
Obrancovia: Bača, Marcinko – Medřík, Sekeráš – Švehla, Smerčiak – Varholík, Búřil
Útočníci: Pálffy, Daňo, P. Šťastný – Kolník, Haščák, Kontšek – Šatan, Jánoš, Petrovický – R. Pucher, Plavucha, Pohorelec
Tréneri: Šupler, F. Hossa, V. Šťastný
Šťastný Tichonov
O tom, že sa tak nestalo, sa rozhodlo dve minúty po Šťastného šanci. Na ľade bola znova formácia legendy NHL s Daňom a Pálffym, vzadu ich istili práve Bača s Miroslavom Marcinkom. Puk sa v strednom pásme dostal k Andrejovi Nikolišinovi.
Ten naznačil strelu, no kľučkou zľava obchádzal slovenských obrancov. Následne nahodil puk pred brankára Eduarda Hartmanna, kde sa z ničoho nič objavil Aleksander Vinogradov, ktorý do poloodkrytej bránky dal rozhodujúci gól.
Do konca predĺženia zostávalo 81 sekúnd. Šťastný neskôr pre Pravdu priznal, že hráči už pomaly začínali myslieť na samostatné nájazdy. Tréner Július Šupler mal na lístku napísané mená piatich hráčov, ktorí ich mali absolvovať:
