Film Očista: Boháč Fiľo žiadal 300-tisíc eur od vdovy s dôchodkom 140 eur. Na pojednávania roky nechodil, sudkyni to neprekážalo

Po pozretí vášho najnovšieho filmu Očista na človeka doľahne úzkosť z vedomia, kde to žijeme.

To som nechcela. Myslela som si, že keď diváci uvidia konkrétnych ľudí, ktorí bojujú za svoje práva, tak im to nemôže spôsobovať úzkosti ani to na nich nemôže pôsobiť depresívne. Depresívne by to bolo, keby sa tí ľudia vzdali, keby rezignovali.

Súhlasím, ale tí ľudia nakoniec napriek dlhodobej snahe nevyhrali. Aspoň zatiaľ nie. A práve to poukazuje na stav našej krajiny.

To je pravda.

V roku 2011 mal premiéru váš film Nemoc tretej moci. Ubehlo desať rokov. Kam sme sa posunuli? Lebo kto si pozrie Očistu, veľký posun asi vidieť nebude.

Tieto filmy sú mojím malým skúmaním, čo sa deje s našou justíciou. Za námetom filmu Očista bola bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá v roku 2019 uviedla dôvody, prečo nebyť na Slovensku sudcom. Tým, že som o justícii nakrúcala už predtým, zblížila som sa s viacerými sudcami a sudkyňami.

Videla som, že v súdnictve je stále veľa problémov vrátane korupcie. Do systému dlhé roky prichádzali ľudia, ktorí s kvalitou, charakterom a odbornosťou nemali nič spoločné. Výberové konania boli manipulované, fungovalo rodinkárstvo. Spomeňte si na Threemu a jej obsah. K dispozícii pritom máme len jeden Kočnerov mobil. Čo tie desiatky či stovky ďalších mobilov, o obsahu ktorých nič nevieme?

Na východe Slovenska dodnes kolujú konkrétne historky o tom, že ak sa chcete s niekým súdiť, choďte najskôr do konkrétneho hotela oproti súdu, vybavte si to, a až potom sa obráťte na súd. A to mi nehovorili ľudia mimo systému, ale sudcovia. Rovnako mi konkrétni slovenskí advokáti hovorili, ako chodia podplácať slovenských sudcov.

Problém je, že to sa dá len ťažko natočiť.

Veď to. Chcela som to, ale každý vám to povie len mimo záznamu, nik to nepotvrdí na kameru. Napriek tomu mám pocit, že sa teraz niečo predsa len zmenilo k lepšiemu. Nová súdna rada sa naozaj snaží robiť veci lepšie, objektívne v nej sedia principiálnejší ľudia ako za Ficovej vlády. Je to posun podobne ako vznik Najvyššieho správneho súdu. Pokiaľ ide o výsledok, som teda optimistka.

Vráťme sa k filmu Očista. Jeden známy mi po jeho pozretí povedal: Pre pamäť národa je možno dôležitý, celkovo je vynikajúci, ale načo nám je? Investigatívne reportáže v hlavnom spravodajstve, kde by sa téma ťahala niekoľko dní, by mali oveľa silnejší zásah.

Mám za sebou možno 25 filmov. Po 15 rokoch sa nám pritom nejakým zázrakom, zrejme tým, že do RTVS prišiel Anton Šulík, podarilo dohodnúť koprodukciu s verejnoprávnou televíziou. Film Očista si teda budú môcť pozrieť aj diváci RTVS, snáď v prime time a s následnou diskusiou.

Váš známy má možno pravdu v tom, že ak je film teraz v kinách, veľa to neznamená, lebo kiná pre pandémiu nefungujú. Vytvorili sme však webové kino363.sk, ktoré síce nemá veľkú reklamu, lebo na to nemáme peniaze, ale Očista sa tam od začiatku decembra hrá každý večer. Rovnako niektoré dni po filme organizujeme diskusie. Je to namáhavé, ale nemáme iné možnosti, ako túto tému dostať na verejnosť.

Jednou z tém vo filme je kauza zamestnancov ružomberských papierní, za ktorými stojí aj Milan Fiľo. Túto lukratívnu firmu privatizoval ako 29-ročný v roku 1996. V privatizačnej zmluve bolo okrem iných podmienok uvedené, že 15 percent akcií má previesť zamestnancom. Nestalo sa tak, preto sa ozvali. Prehrali všetky súdy, ale Kočnerova Threema ukázala, že na súdoch sa manipulovalo. Zamestnanci vo filme opisujú aj to, ako sa im vraj Fiľo posmieval, že „čo vy, bedač“, respektíve, ako si cigarety pripaľoval bankovkami.

Áno,