Toho emigranta s prízvukom v Česku nepoznali. Jediný gól v Nagane však z neho spravil legendu
Českí hokejisti tento rok nepostúpili ani do štvrťfinále olympiády, v roku 1998 však vyhrali najočakávanejší olympijský turnaj.
„Tak predsa len existuje spravodlivosť,“ kričal komentátor Českej televízie Petr Vichnar, keď divákom približoval najslávnejší gól českej hokejovej histórie.
Vo finále olympijského turnaja v Nagane 1998 proti Rusku ho strelil približne v polovici tretej tretiny obranca Petr Svoboda. Na jeho úspešnú strelu od modrej čiary Rusi nedokázali odpovedať a českí hokejisti sa výhrou 1:0 stali víťazmi najočakávanejšieho olympijského turnaja.
Práve v Nagane 1998 totiž prvý raz štartovali hráči z NHL, vďaka čomu bol mužský hokejový turnaj hlavným ťahákom olympiády. S Čechmi sa v boji o zlato príliš nepočítalo, no napokon ho získali po tom, ako v play-off postupne zdolali USA, Kanadu a Rusko, teda zrejme troch hlavných favoritov. Hlavným hrdinom Čechov bol v životnej forme chytajúci brankár Dominik Hašek, no hrdinom momentu bol práve nečakaný strelec Svoboda.
Okrem olympiády v Nagane za Česko predtým ani potom nikdy nehral a gól Rusku bol jeho jediným v reprezentácii. Do štatistík olympijského turnaja sa zapísal aj ako jeho najčastejšie vylučovaný hráč s 39 trestnými minútami.
Po skončení finále poskytol rozhovor redaktorovi Robertovi Zárubovi a so silným americkým prízvukom potvrdil, že pre zranenie nepriletí do Prahy na oslavy zlata a vráti sa rovno do Filadelfie. Tréner Čechov Ivan Hlinka si z neho na pamätnej tlačovej konferencii robil žarty, že odletel, pretože „vôbec nevedel po česky“.
Svoboda svoj prízvuk nadobudol rokmi života v zámorí, kam za dramatických okolností ušiel z komunistického Československa v roku 1984. Svoj útek si naplánoval počas majstrovstiev Európy do 18 rokov, ktoré sa konali v západnom Nemecku. Po jednom zo zápasov sa zbalil, pred úradmi sa skrýval u svojej tety v Mníchove a v tajnosti sa stretával s generálnymi manažérmi klubov NHL.
„Už od včasnej mladosti som vedel, že žiť v tomto režime nie je ľahké,“ opisoval Svoboda v dokumente Pásky z Nagana režiséra Ondřeja Hudečku. „Rozhodol som sa, že po juniorskom šampionáte sa už naisto nevrátim. Hovoril som o tom len so svojím otcom, s mamou nie,“ spomínal hokejista.
Zatiaľ čo on začal v osemnástich viesť nový život v Montreale, jeho rodičia čelili trestom a nátlaku. Malo až symbolický nádych, že hráč menom Svoboda potom o niekoľko rokov vo finále olympiády rozhodol o slávnom víťazstve nad Ruskom.
„Ahoj, rodina, dúfam, že sa nehneváte“
Zo Svobodu sa – rovnako ako zo všetkých ostatných emigrantov – stala osoba, o ktorej sa v Československu nehovorilo. Reakcia Štátnej bezpečnosti na seba nenechala dlho čakať a obaja jeho rodičia prišli o prácu. „V prvých dňoch som bol každú chvíľu na výsluchoch. Ešte horšie bolo, že sme takmer nevedeli, kde Petr je,“ rozprával Svobodov otec Karel pre časopis Týden.
Samotný Svoboda spôsobil v Kanade hneď po svojom príchode šok, keď
