Denník N

Poetika divej prírody a očistného ohňa. Gary Snyder medzi beatom, zenom a ekológiou

Gary Snyder. Foto - Larry Miller
Gary Snyder. Foto – Larry Miller

Ponor do diela amerického autora, ktorého opus Mýty a texty vyšiel v českom preklade.

Predstaviteľ sanfranciskej básnickej renesancie a zakladajúci člen literárneho zoskupenia „beat generation“ Gary Sherman Snyder (1930) býva dnes považovaný za klasika modernej americkej poézie a zároveň za environmentálneho priekopníka. Vďaka svojmu umeniu prepojiť budhistickú spiritualitu s prírodou je považovaný za „laureáta hlbinnej ekológie“. Bližšie vysvetlenie tohto termínu nájdeme v zbierke jeho esejí Back on the Fire (2007).

Slangové slovo „beat“, ktoré sa pričinením Herberta Hunckeho stalo kľúčovým slovom „beat generation“, označovalo stav vyčerpanosti (zbitosti) ľudí bez stáleho domova, ľudí na ceste. Jack Kerouac k nemu pridal ďalšie významy, odkazujúce na džezový rytmus a neskôr aj na mystické asociácie blaženosti a blahoslavenstva („beatness“ a „beatific“). Snyder ho potom kuriózne obohatil o ďalší význam – učiteľ zenu „bije” palicou svojich žiakov za driemanie počas meditácie…

Mentor a guru

Ako niekdajší profesor kalifornskej univerzity v Davise, je aj po deviatich dekádach svojho bohatého života pre mnohých „nezničiteľne“ vitálny mentor a lektor, pre iných faktický guru. Básne aj eseje tvorí neustále, pôsobí ako ekológ, antropológ a orientalista. Nedá sa zaradiť do nejakej prísnej škatuľky. Prelína sa v ňom filozof, horolezec, lesný robotník i znalec prírody.

V tvorbe vychádza z mýtov, básní a piesní, ale predovšetkým zo skúseností najrozličnejších kultúr a ich vzájomného prepojenia. Ako sociálny kritik býva zaraďovaný k osobnostiam typu Aldousa Huxleyho, Lewisa Mumforda alebo Alda Leopolda.

S tvorbou Kerouaca alebo Ginsberga, s ktorým sa zoznámil vďaka odporúčaniu básnika Kennetha Rexrotha, ho spája takmer všadeprítomná rovina revolty proti establišmentu, jeho texty však nepatria „len“ k beatnickej literatúre. Zvyčajne vystupoval v duchu téz H. D. Thoreaua, ktorý „občiansku neposlušnosť“ považoval za dôležitý prejav ľudskej dôstojnosti a charakterizuje ju ako „trvanie na určitých hodnotách napriek autorite štátu.“

Bol jedným zo šiestich autorov („šesť anjelov na jednom javisku“ – ešte Philip Lamantia, Michael McClure, Philip Whalen a Kenneth Rexroth, ktorý to celé zorganizoval), ktorí 13. októbra 1955 doplnili Alana Ginsberga, šokujúceho konzervatívny americký svet siahodlhou recitáciou svojho slávneho Kvílenia (Howl) v sanfranciskej Six Gallery.

Pri štarte éry hippies

Kerouac si Snydera zvolil za predobraz beatnického básnika Japhyho Rydera do svojho románu Dharmoví tuláci. Napriek tomu stál Snyder v 60. rokoch, keď sa beatnici dostali do stredu pozornosti nielen na americkej, ale aj na svetovej literárnej scéne, tak trochu bokom. To mu však nijako nebránilo v tom, aby spolu s rockovými hudobníkmi a Ginsbergom kraľoval na legendárnom zhromaždení Human Be-In v Golden Gate Parku v San Franciscu 14. januára 1967, kde fúknutím do obrovskej morskej ulity „odštartoval“ hnutie hippies.

V súvislosti s touto udalosťou časopis The City of San Francisco Oracle, vydávaný v hippie štvrti Haight Ashbury, na titulnej stránke oslavoval štyri kultové osobnosti – okrem dvoch spomínaných ešte aj popularizátora taoizmu a budhizmu Alana Wattsa a psychedelického „kazateľa“ Timothyho Learyho.

Mimo davu v kláštore

V beatnickej komunite aj celej vtedajšej literárnej spoločnosti mal Snyder vždy špecifické postavenie, čo pretrváva doteraz. On vlastne priviedol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie