V našej škole vraždiť nebudete: anatómia nepripravenej genocídy v Srebrenici (reportáž z Republiky srbskej)
Vopred upozorňujem, že ide o ťažké, pre mnohých neznesiteľné čítanie.
Ak sa chceme považovať za súcitné ľudské bytosti, nemôžeme rezignovať na spoznanie drám, aké Európa od roku 1945 nezažila.
Nielen telo, aj genocídu môžeme „rozpitvať“ na množstvo „orgánov“, teda udalostí, malých príbehov, osudov páchateľov aj obetí, príkazov a zámerov. Takých, ktoré spoločne vytvárajú obludný celok. Často boli chaotické. Improvizácia je o to desivejšia.
Ako sa to dialo?
Celé roky, čo chodím do Bosny a Hercegoviny, som poznal iba základné fakty, floskuly a klišé.
Vedel som, že „dobrotivý“ generál Ratko Mladić rozdával na základni Potočari zajatým Moslimom jedlo a deťom sladkosti… že vystrašení vojaci UNPROFOR sa tešia, že to sami prežili… že skôr ako Holanďania odišli, začalo sa v okolí masové vraždenie viac ako 8-tisíc mužov a chlapcov vo veku 16 až 60 rokov.
To všetko sa dialo na území s rozlohou približne 3-tisíc kilometrov štvorcových, na ktorom vtedy žilo asi stotisíc obyvateľov.
Prečo sa to dialo? A prečo tomu medzinárodné spoločenstvo nezabránilo? Otázky, na ktoré nemám doteraz odpovede.
Ako sa to dialo? Na túto kľúčovú otázku ponúkam ako odpoveď
