Unavený pilot vypol nesprávny motor. Zambia vtedy prišla o svoj najlepší tím, špekulovalo sa o zostrelení

#OnThisDay in 1993, 25 members of the 🇿🇲 Zambia national team died in an air crash off the coast of Gabon. RIP
ℹ️➡️https://t.co/mbDFkKUPQ6 pic.twitter.com/589Ne2rtwr— FIFA.com (@FIFAcom) April 27, 2017
Najlepší tím jej histórie zomrel po páde lietadla. Zambia nikdy v Afrike nepatrila medzi silné futbalové krajiny, ale na začiatku 90. rokov mala mužstvo, ktoré mohlo po prvý raz v histórii postúpiť na svetový šampionát. Hovorilo sa o ňom ako o jednom z najlepších v africkom futbale.
„Chipolopolo“ (Náboje), ako dodnes znie prezývka zambijskej reprezentácie, však na svoje najdôležitejšie zápasy nenastúpili. 27. apríla 1994 sa lietadlo s nimi na palube zrútilo v Gabone, ponad ktorého územie cestovali na kvalifikačný zápas so Senegalom. Všetkých tridsať pasažierov zahynulo.
Zambia dlhé roky za svojím slávnym tímom smútila. O devätnásť rokov neskôr však prekvapujúco vyhrala Africký pohár národov, keď vo finále zdolala Pobrežie Slonoviny. Hralo sa v hlavnom meste Gabonu Libreville, iba pár kilometrov od miesta tragédie.
„Bol to osud napísaný na oblohe. Bola s nami aj sila. Myslím si, že boh nám pomohol a dal nám silu,“ rozprával francúzsky tréner Zambie Hervé Renard. „Tím z roku 1993 sme si mohli uctiť iba tak, že sme sa v Gabone dostali do finále. Dalo nám to obrovskú silu.“
Zambia dosiahla svoj historický úspech, ale stále ho porovnávala s tímom, ktorý ho nikdy nemohol získať.
Toto lietadlo nás raz zabije
Futbal v Zambii rýchlo napredoval najmä v druhej polovici 80. rokov. Prezident Kenneth Kaunda bol podľa Davida Goldblatta, autora knihy The Ball Is Round (Lopta je guľatá), raritou medzi africkými hlavami štátov: futbal nielen podporoval, ale sa mu aj páčil.
V hlavnom meste Lusaka chodil aj na zápasy nižších súťaží. Štát, ktorý celkom ovládala Kaundova strana UNIP, do futbalu vo veľkom investoval. Zambijské mestá prosperovali z ťažby medi, ale vidiek zostal v chudobe a trpel aj vinou rozsiahlej korupcie a klientelizmu.
V týchto podmienkach vyrástla skvelá generácia hráčov. Zambia zaujala na olympiáde v roku 1988 v Soule, keď porazila Taliansko 4:0. Tri góly strelil legendárny Kalusha Bwalya, ktorý získal aj ocenenie pre najlepšieho afrického futbalistu roka. O dva roky neskôr skončila Zambia tretia na APN a len tesne jej unikla účasť na svetovom šampionáte v Taliansku.
Generácia okolo Bwalyu mala dosiahnuť vrchol až v roku 1994 – triumfom na APN aj postupom na MS do USA.
Kaunda v Zambii prišiel o moc po 27 rokoch vo voľbách v roku 1991. Vtedy bol jedným z mála afrických lídrov, ktorý napriek volebnej prehre netrval na svojom zotrvaní vo funkcii. Kaundovi nástupcovia sa už o futbal až tak nezaujímali a miestne kluby prišli o financie aj po tom, ako bane prešli do súkromných rúk.
Zambijskí futbalisti patrili k najlepším na kontinente, ale nemali peniaze. Keď cestovali na zápasy vonku, museli si požičiavať lietadlo od leteckých síl. Bolo ním staršie DHC-5D Buffalo – prerobené vojenské dopravné lietadlo.
Raz ním leteli na Madagaskar. Pilot trval na tom, aby mali hráči počas letu na sebe záchranné vesty, keby