Prípad izraelského ortodoxného spisovateľa: Keď obeť nesmie hovoriť o násilníkovi, lebo zhreší

V sekulárnej izraelskej tlači sa o tomto prípade písalo ako o „Metoo medzi pobožnými židmi“, ktorého hlavná postava mala v ich komunite rovnaký status ako J. K. Rowlingová vo svetskej detskej literatúre. Takéto prirovnania mali čitateľom priblížiť, čo sa vlastne stalo a aká bola závažnosť obvinení proti spisovateľovi Chaimovi Walderovi, aj akému postaveniu sa tešil a prečo bolo pre jeho obete také ťažké o ňom prehovoriť. Osobitne v komunite, ktorá považuje „zlé reči“ (lašon hara) – teda komunikáciu poškodzujúcu dobré meno, fyzické či mentálne zdravie alebo financie dotknutého – za vážny hriech.

Koncom minulého roka spáchal samovraždu 53-ročný ortodoxný spisovateľ Chaim Walder. Krátko predtým rozhodol rabínsky súd o tom, že je vinný zo znásilnení a obťažovania dievčat, chlapcov a mladých žien. Rabínske súdy v Izraeli rozhodujú o židovských konverziách, sobášoch a rozvodoch a na tieto záležitosti majú monopol. Rozhodujú však aj o civilných sporoch, a hoci v týchto prípadoch nejde o rozsudky záväzné pre štát, pre odsúdených a ich rodiny predstavujú reputačné a spoločenské škody znásobené tým, že ide o ľudí žijúcich v uzavretých komunitách, kde každý o každom všetko vie.

Walder sa na súd nedostavil, lebo tvrdil, že o všetkom bolo rozhodnuté ešte predtým, ako sa mohol brániť. Svoju vinu sústavne popieral, a to aj v liste, ktorý nechal na rozlúčku. Z obťažovania či znásilnenia ho obvinilo 22 ľudí, môže ich byť však aj viac.

Išlo o prípady, ktoré sa odohrali pred dvadsiatimi rokmi, aj nie až tak dávno. Prípad ako prvý v novembri zverejnil denník Haarec, keď opísal svedectvá troch mladých žien znásilnených a obťažovaných ešte v puberte. Tak ako v iných podobných prípadoch, aj tu došlo ku „groomingu“ – teda manipulácii obete v zmysle, že je výnimočná, s páchateľom má „tajomstvo“, ktoré nikomu nesmie prezradiť, a že je úplne v poriadku, keď s ňou má sex (rozumej – znásilňuje ju) v hotelových izbách po tom, čo mala prvú menštruáciu, lebo už je „dospelá“.

Walder napísal 80 kníh (niektoré ortodoxné obchodné reťazce aj kníhkupectvá ich po obvineniach stiahli z regálov), na ktorých vyrastali pobožné židovské deti v Izraeli, ale aj v Spojených štátoch. Mal svoju rozhlasovú show, viedol detský tábor, pôsobil aj ako pedagóg a sociálny poradca pre deti s poruchami správania a ich rodičov. Deti k nemu chodili na terapie, rodičia mu dôverovali a nechávali ich s ním osamote. Za svoju činnosť dostal niekoľko náboženských aj svetských ocenení, medzi inými aj titul „ochranca detí“.

Obeť: Vzdávali mu úctu

Pár dní po Walderovi si v Jeruzaleme siahla na život mladá žena, ktorá proti nemu svedčila. Šifra Horowitzová podľa blízkych priateľov nemohla uniesť, ako Waldera v ich komunite opisujú ako obeť „zlých rečí“, ako v ortodoxnej tlači nikto ani len nespomenul, čo predchádzalo jeho samovražde, a vlastne ani samovraždu, ako sa na jeho pohrebe zúčastnili viacerí prominentní rabíni a hovorili o ňom a jeho práci v superlatívoch.