Denník N

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter: Čaká nás rok plný dôležitých volieb. Rušný bude najmä apríl

Foto - TASR/AP, koláž N
Foto – TASR/AP, koláž N

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Dobrý deň,

v prvom Svetovom newsfiltri v roku 2022 vyberáme kľúčové voľby, ktoré čakajú svet v najbližších 12 mesiacoch. Tentoraz ich bude naozaj veľa a o udržanie vo svojej funkcii v nich budú bojovať viacerí známi politickí lídri.


Európa: Rušný apríl rozhodne o osude populistov

Maďarsko a Francúzsko. To sú dva štáty, na ktoré sa tento rok sústredí najviac pozornosti. Oba čakajú v apríli voľby.

Pre vývoj v Európe však budú dôležité aj viaceré ďalšie hlasovania, ktoré prebehnú na pozadí týchto volieb.

Sú favoritmi: Predvolebné predpovede sú zložité, obzvlášť v dobe, ktorá pravidelne prináša politické prekvapenia. Momentálne sa však zdá, že vo Francúzsku aj v Maďarsku ostanú pri moci súčasní lídri.

Viktor Orbán drží moc vo svojich rukách tak silno, že odstaviť ho je veľmi ťažké aj pre koalíciu šiestich strán, ktorá vlani dostala novú energiu, keď sa v primárkach jej premiérskym kandidátom stal Péter Márki-Zay.

Orbána to prekvapilo, no pokračoval v tom, čo mu ide najlepšie: kritike EÚ či migrácie, rozdávaní štátnych peňazí a útokoch na opozíciu a menšiny.

Strana maďarského premiéra sa tak postupne vrátila na čelo prieskumov a momentálne je favoritom volieb.

Macronove výzvy: To isté platí aj o Emmanuelovi Macronovi, ktorý sa snaží pred voľbami vystupovať ako európsky líder a zároveň odrážať útoky protikandidátov.

Videli sme to aj tento týždeň, keď pri príležitosti začiatku francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ viala vlajka Únie. Keď za to Macrona skritizovali populisti, vlajku dali dole, hoci vláda tvrdí, že to aj tak mala v pláne.

Macrona môže poškodiť jeho snaha presadiť tvrdé obmedzenia pre ľudí, ktorí sa nechcú očkovať proti covidu. Vakcínu však už vo Francúzsku dostalo vyše 90 percent dospelých, preto je otázne, či je dosť takých voličov, ktorí by ho za to potrestali až tak, že v 2. kole prehrá s kandidátkou republikánov (Valérie Pécresseová) alebo s niekým z populistických kandidátov (Le Penová, Zemmour, Mélenchon).

Rušný mesiac: Apríl prinesie ešte dvoje dôležitých volieb. Tie v Srbsku by bez problémov mal vyhrať súčasný prezident Aleksandar Vučić.

V Slovinsku to vyzerá tesnejšie, no favoritom je premiér Janez Janša, ktorý naposledy vyhral vďaka antiimigračnej rétorike.

Odvtedy stihol útočiť na médiá, mimovládky, europoslancov a po prezidentských voľbách v USA namiesto Bidena gratuloval Trumpovi.

Sledujte Nemecko: Popri parlamentných a prezidentských voľbách sa odohrá ešte jedno dôležité hlasovanie. Nemeckí kresťanskí demokrati (CDU) si koncom januára zvolia nového lídra.

Po odchode Merkelovej a neúspechu jej nástupcov sa zrejme na čelo strany postaví kritik bývalej kancelárky Friedrich Merz. Stranu by chcel zo stredu, kam ju postupne posúvala Merkelová, vrátiť viac doprava.

Členovia strany si ho na konci minulého roka vybrali spomedzi trojice kandidátov, no potvrdiť ho ešte musia delegáti CDU. Ak vyhrá, čaká ho rušný rok. V štyroch spolkových republikách sa totiž budú konať voľby.

Vo všetkých je CDU vo vláde, a tak budú kresťanskí demokrati potrebovať dobrý výsledok. Obzvlášť po prepadáku vo voľbách do Bundestagu.

Viac o voľbách v Maďarsku sa dočítate tu, o Macronovej predvolebnej kampani si môžete prečítať tu.

Friedrich Merz. Foto – TASR/AP

Severná Amerika: Skomplikujú sa Bidenove plány?

Joe Biden to od nástupu do Bieleho domu vôbec nemá ľahké. Jeho pozícia sa môže zhoršiť na konci roka, keď USA čakajú voľby, ktoré síce nie sú prezidentské, ale prezidenta výrazne ovplyvnia.

O čo ide: Amerika má tradíciu takzvaných midterm elections. Sú to voľby, ktoré sa konajú dva roky po prezidentských a ľuďom dávajú šancu, aby nepriamo zhodnotili, ako sú spokojní s politikou Bieleho domu.

Voliť sa bude celá snemovňa reprezentantov, časť senátorov (34 zo 100) aj guvernérov (36 z 50) a mnohí starostovia a kongresmani v jednotlivých štátoch.

Politická mapa USA tak po novembri 2022 môže vyzerať úplne inak ako teraz.

Červená vlna? Prakticky nikto neočakáva „modrú vlnu“, ktorá v roku 2018 demokratom priniesla kontrolu v snemovni a ukrojila z republikánskej väčšiny v senáte.

Naopak, je dosť možné, že demokrati vo voľbách prídu o svoju tesnú väčšinu v oboch komorách kongresu.

Voľby v polovici prezidentského mandátu totiž väčšinou neprajú strane prezidenta – ak nezažíva veľký ekonomický boom, nie je mimoriadne populárny alebo nevedie vojnu, ktorú obyvatelia krajiny podporujú.

Šanca pre Trumpa: Nič z toho tentoraz neplatí. Bidenove ratingy sú zlé, Amerika je veľmi polarizovaná a z úzadia na svoju šancu číha Donald Trump, ktorý by svoj comeback mohol naštartovať aj tak, že pomôže svojim spojencom, aby sa dostali do kongresu.

Aj Trump vie, aké nepríjemné je prísť v polovici mandátu o väčšinu v snemovni. Bidenovi to určite rád dopraje.

Pre demokratov by to bola byť dvojitá katastrofa. Zlý výsledok z volieb môže v strane spustiť súboj medzi progresívnejším a umierneným krídlom, ktorý z času na čas vidíme už teraz.

Vzrástol by aj tlak na Bidena, ktorý by ťažšie presadzoval svoje plány.


Latinská Amerika: Bolsonaro môže skončiť

Za hranicami Európy budú v roku 2022 pútať najväčšiu pozornosť prezidentské voľby v Brazílii. Ľudia sa v nich rozhodnú, či chcú, aby vo funkcii pokračoval kontroverzný Jair Bolsonaro.

O čo ide: Bývalého vojaka a poslanca v roku 2018 do prezidentského paláca vyniesla vlna znechutenia z korupcie a únava z politiky. Najmä tej tradičnej.

Bolsonaro 30 rokov sedel v kongrese, no keďže bol v opozícii, v kampani sa mohol prezentovať imidžom bojovníka proti establišmentu. K tomu pridal populistické a nacionalistické vyjadrenia a dobrú prácu so sociálnymi sieťami.

Na Brazíliu však postupne doľahla únava z prezidenta, ktorý v mnohom pripomína Donalda Trumpa. Ekonomická situácia sa po jeho nástupe nezlepšila a to isté platí o kriminalite vo veľkých mestách a o rodinkárstve vo vysokej politike.

Lula sa z väzenia presunul rovno do politiky. Foto – TASR/AP

Kto mu konkuruje: Bolsonarovi navyše absolútne nevyšiel manažment pandémie. Mnoho Brazílčanov naštval, keď zľahčoval chorobu, ktorá má v krajine vyše 600-tisíc oficiálnych obetí.

Napriek tomu má slušnú šancu na to, aby obhájil svoj mandát. Zatiaľ sa zdá, že prejde do 2. kola, spolu s exprezidentom Lulom da Silvom – momentálne podľa prieskumov favoritom volieb.

Lula ako ľavicový kandidát, ktorého pred troma rokmi prepustili z väzenia, však je pre milióny ľudí podobne neprijateľný ako Bolsonaro. Už dávno to nie je ten istý Lula, ktorého Barack Obama nazval najpopulárnejším politikom na svete.

Čo bude ďalej: Lula síce pred dvanástimi rokmi odchádzal z úradu v situácii, keď ho podporovalo 9 z 10 Brazílčanov, no to bolo v čase, keď sa Brazílii darilo ekonomicky a predtým, ako vypukli najväčšie korupčné škandály.

Otázkou pred voľbami, ktoré budú v októbri, teda je, či ho Brazílčania budú považovať za menšie zlo a či znechutenie z Bolsonara preváži nad frustráciou z politickej elity, ktorej súčasťou bola aj Lula.

Dá sa očakávať, že Bolsonaro bude chcieť do volieb dostať na svoju stranu časť voličov Lulu vďaka sociálnym programom.

Situáciu by ešte mohol zmeniť tretí kandidát, napríklad bývalý Bolsonarov minister spravodlivosti Sérgio Moro. Najreálnejšie však je, že sa v druhom kole stretnú práve Bolsonaro a Lula.

Ak vyhrá Lula, čaká nás podobný scenár ako v USA – Bolsonaro bude spochybňovať voľby a burcovať svojich priaznivcov.


Afrika: Ďalší pokus usporiadať voľby v Líbyi

Najdôležitejšie voľby roka v Afrike budú v Líbyi. Ak sa ich podarí zorganizovať. Pred mesiacom to nevyšlo a hlasovanie museli posunúť.

O čo ide: Voľby sa v decembri mali konať symbolicky desať rokov po páde Muammara Kaddáfího. Už niekoľko týždňov pred nimi však panovali obavy, že štátu sa ich nepodarí zorganizovať.

To sa napokon potvrdilo a pár dní pred hlasovaním volebný výbor líbyjského parlamentu oznámil, že voľby sa posúvajú.

Spory o to, ako by hlasovanie malo vyzerať, sa týkali prakticky všetkého. Najviac sa hovorilo o tom, kto môže kandidovať. Volebná komisia vylúčila Kaddáfího syna, ale aj súčasného premiéra Líbye.

Vláda chaosu: Voliči tak nepoznali ani konečný zoznam kandidátov. Medzi menami potenciálnych prezidentov svietil poľný maršal Chálifa Haftar, ktorý v posledných rokoch bojoval o moc s vládou v Tripolise.

Práve prímerie medzi Haftarom a vládou z jesene 2020 umožnilo, aby sa v Líbyi začali pripravovať voľby. Počas tohto procesu sa však ukázalo, v akom veľkom chaose je jedna z najväčších afrických krajín.

No ani pri Haftarovi nebolo isté, či bude môcť kandidovať. Okrem toho, že sa snažil zvrhnúť vládu, ktorú uznávala OSN, čelí aj obvineniam z porušovania ľudských práv.

Chalífa Haftar. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Neistota okolo volieb nepomáha tomu, aby sa situácia zlepšila. Po oznámení o odklade volieb vypukli nepokoje v Tripolise a rozpútal sa aj politický boj o to, kto by mal vládnuť v krajine, kým sa uskutočnia voľby.

Nový termín volieb stanovili na 24. januára. Otázkou je, či mesačný odklad bude stačiť.

Ak sa ich nepodarí zorganizovať, toto zlyhanie sa pridá na dlhý zoznam frustrácií, ktoré obyvatelia Líbye zažívajú, odkedy s vidinou lepšej budúcnosti zvrhli diktátora Kaddáfího.


Ázia: Voliť budú v Libanone aj v Kórei

V Ázii sa uskutočnia dvoje dôležité voľby na dvoch úplne rozdielnych miestach. Lídrov si budú vyberať v Južnej Kórei, jednej z najvyspelejších ekonomík sveta, aj v Libanone, ktorý sa roky zmieta v chaose.

Všetko po starom? V Južnej Kórei už druhýkrát nemôže kandidovať súčasný prezident Mun Če-in. Ten je vo svete známy najmä vďaka snahe zlepšiť vzťahy so Severnou Kóreou.

To sa mu aspoň načas podarilo, ale aj naďalej platí, že medzikórejské vzťahy sú závislé najmä od toho, čo urobí Kim Čong-un. A ten je znovu vo fáze zbrojenia, izolácie a upevňovania moci.

Prieskumy zatiaľ naznačujú, že prezidentský úrad by mal ostať v rukách Munovej Demokratickej strany.

Zmeniť to môžu škandály, ktoré obklopujú dvoch hlavných kandidátov, a to, za koho zahlasujú nerozhodnutí voliči, ktorých je podľa prieskumov viac ako pätina.

Hlboká kríza pokračuje: V Libanone je to omnoho zložitejšie. Kríza v tejto krajine je podľa Svetovej banky jednou z najhorších od roku 1850.

HDP Libanonu naďalej klesá, a to tempom, ktoré Svetová banka prirovnáva k tomu, čo sa deje počas vojen. Problémom je inflácia, nezamestnanosť a nedostatok prakticky všetkého, na čo si len spomeniete.

OSN uvádza, že približne 80 percent ľudí žije pod hranicou chudoby, čo je naozaj neuveriteľné číslo.

Čo bude ďalej: Libanonská centrálna banka koncom minulého roka uviedla, že krajina potrebuje 10 až 13 miliárd eur na to, aby znovu nakopla svoju ekonomiku.

Medzinárodné spoločenstvo však pomoc podmieňuje reformami. Počas svojej decembrovej návštevy Libanonu to politikom pripomenul aj generálny tajomník OSN.

Reformy by mala rozbehnúť vláda, ktorá vzíde z májových volieb. Problémom je, že ľudia v Libanone absolútne nedôverujú politikom, vrátane súčasného premiéra Nadžíba Míkatího.

Meno týždňa: Kasym-Žomart Tokajev

Foto – TASR/AP

Meno kazašského prezidenta do toho týždňa poznal málokto. V krajine však zo dňa na deň prepukla obrovská politická kríza, ktorá prekvapila nielen Tokajeva, ale aj Vladimira Putina.

Hnev ľudí, ktorí vyšli do ulíc, spustilo zvýšenie cien plynu, no zdá sa, že odpor voči autoritatívnej vláde sa v nich zbieral už dlhšie.

Štát proti demonštrantom zasiahol tvrdo a vojenskú „pomoc“ už do Kazachstanu poslalo aj Rusko.

Viac o situácii v Kazachstane čítajte tu.

Foto týždňa

Joe Biden mal rok po útokoch na Kapitole príhovor, v ktorom odsúdil násilie zo 6. januára 2021 aj správanie Donalda Trumpa. V USA aj jeho vinou podľa Bidena momentálne prebieha súboj medzi autokraciou a demokraciou.

Foto – TASR/AP

O čom sme písali:

Neboli to turisti, policajtov bili pálkami a hokejkami. Čo sa dialo počas útoku na kongres

Sľubovala revolúciu v zdravotníctve, no postupne prišla o všetko. Odsúdili podnikateľku, ktorá oklamala Ameriku

Najhoršie je na tom Chicago a vyľudnené mesto v Mississippi. Americké mestá hlásia rekordné počty vrážd

Deti, omikron a hospitalizácie: čo hovoria dáta z Londýna a New Yorku

Po štrnástich rokoch našiel uneseného syna. Príbeh o Milovanom však nemá šťastný koniec

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Joe Biden

Logo Svetový NewsfilterSvetový newsfilter

Viktor Orbán

Voľby vo Francúzsku

Svet

Teraz najčítanejšie