Psychológ rozpráva o filme Don’t Look Up: Vidím paralely medzi klimatickou zmenou a pandémiou
Rozhodnutie nemať deti ako reakcia na klimatickú krízu nie je riešenie, vraví psychológ Jakub Šrol. „Ak by nikto nemal deti, problém globálneho otepľovania už nie je podstatný, lebo vymrieme.“
Film Netflixu Don’t Look Up je alegóriou na klimatickú zmenu – na Zem sa rúti kométa, ľudstvo má pol roka na záchranu, ale namiesto toho, aby sme konali, vedcov ignorujeme, prekrúcame fakty a z ohrozenia spravíme zábavu pre sociálne siete.
Odvraciame zrak, nepozeráme sa hore na oblohu, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, problém ignorujeme a spoliehame sa na zaujaté názory našich idolov.
Aj klimatológovia dlhodobo upozorňujú, že klimatická zmena predstavuje hrozbu, no my sa správame podobne ako aktéri filmu – popierame a selektujeme fakty a spochybňujeme nestrannú vedu. Radšej sa tvárime, že sa nás klimatická zmena netýka, ako by sme mali konať.
Psychológ Jakub Šrol z SAV vydal v knihe Prečo ľudia potrebujú krízy z roku 2021 kapitolu nazvanú Psychológia klimatickej nečinnosti. Denník N zaujímalo, prečo nekonáme, ak vedci opakovane varujú, že klimatická zmena predstavuje vážny problém. Čo vedec hovorí na úzkosť z klimatickej zmeny a v čom spočíva pozitívny prístup k riešeniam globálneho otepľovania?
„Pandémia ukazuje javy, ktoré vidíme aj pri diskusii o globálnom otepľovaní. Vidíme, že niektorí problém zľahčujú. Iní sa upínajú k nerealistickým riešeniam, lebo si myslia, že vedci klimatickú krízu určite vyriešia, takže oni svoje správanie meniť nemusia. Máme tu skupinu ľudí, ktorí majú úzkosť z toho, že sa snažia, ale iní podľa nich nekonajú. Ďalší popierajú vedu,“ vraví psychológ Jakub Šrol o paralelách medzi pandémiou a klimatickou zmenou.
Trailer filmu Don’t Look Up. Zdroj – Netflix/YouTube
Nie je film Don’t Look Up obeťou toho, čomu sa vysmieva – že sa o ňom len píšu články, diskutuje sa na sociálnych sieťach, ale v prístupe ku klimatickej zmene sa zase nič nezmení?
Na internete ľudia žartujú, že ak nás nezachránil Leo (DiCaprio, hlavná postava filmu – pozn. red.), nezachráni nás už nikto. Nemyslím si, že film spôsobí nejaký zásadný zlom v našom správaní. Nespôsobí, že sa otočíme o 180 stupňov a spamätáme sa. Avšak film vnímam ako zaujímavý príspevok do debaty o globálnom otepľovaní, lebo každý si vie predstaviť, čo nám chce povedať.
Čo nám film hovorí?
Hlavnou myšlienkou je, ako zoči-voči zásadnej kríze – v tomto prípade kométe, ktorá sa rúti na Zem, ale sú tam zjavné prieniky do témy globálneho otepľovania – si dokážeme zastierať oči, nevnímať, že ide o krízu, a spochybňovať, že niečo treba robiť.
