Denník N

Tarkovič či niekto úplne iný? Ako si Slovensko vyberá reprezentačného trénera

Zľava: Karol Belaník, Štefan Tarkovič, Ján Kováčik. Foto - TASR, N/Tomáš Benedikovič
Zľava: Karol Belaník, Štefan Tarkovič, Ján Kováčik. Foto – TASR, N/Tomáš Benedikovič

Novinár spomína, že keď Česko skúšalo získať zahraničného trénera, skončilo sa to hanbou.

Na začiatku roka 2022 stále nie je jasné, kto bude trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie. Ostatnému koučovi Štefanovi Tarkovičovi sa skončil kontrakt so Slovenským futbalovým zväzom k 31. decembru a dovtedy sa zároveň malo rozhodnúť, či pri tíme zostane alebo ho niekto nahradí.

Pred Vianocami sa objavili špekulácie, že by to mohol byť Vladimír Weiss starší. Keďže Slovan Bratislava ako jeho súčasný zamestnávateľ pôsobenie Weissa naraz pri reprezentácii aj klube odmietol, otázka nateraz zostáva bez konečného riešenia.

Pri výbere reprezentačného trénera sa berú do úvahy viaceré faktory, ktoré musí zvážiť aj Slovensko, konkrétne prezident SFZ Ján Kováčik a jeho viceprezident Karol Belaník.

Tarkoviča na post trénera presadzoval ešte jeho bývalý nadriadený Ján Kozák starší – chválil ho na tlačovej konferencii, na ktorej oznamoval svoj odchod na jeseň 2018. SFZ sa vtedy rozhodol pre Pavla Hapala, prvého cudzinca na lavičke slovenskej reprezentácie. Hapalovi však nevyšla kvalifikácia na Euro 2020 a tesne pred posledným barážovým zápasom so Severným Írskom ho nahradil Tarkovič. Keď sa mu podarilo na záverečný turnaj postúpiť, dostal zmluvu na ďalší rok.

Tarkoviča počas Eura kritizovala verejnosť pre výsledky aj herný štýl. Na jeseň 2021 sa v závere kvalifikácie na Euro hra reprezentácie viditeľne zlepšila, čo súviselo aj s lepšou formou jednotlivcov na klubovej úrovni. Kapitán Marek Hamšík napríklad po domácom zápase s Chorvátskom hovoril, že celému mužstvu pomohol Stanislav Lobotka, ktorý sa v Neapole opäť dostal do základnej zostavy. Aj to bolo príkladom toho, prečo má reprezentačný tréner v skutočnosti obmedzenú moc.

Keď chceli Česi zahraničného…

Slovensko si doteraz vyberalo trénerov podobným systémom ako Česko. Popredný český novinár Karel Häring, šéfredaktor magazínu Football Club, vysvetľuje: „Hlavným kritériom sú logicky predchádzajúce výsledky a úspech z ligových klubov. Ide sa po preverených menách, čoho dôkazom sú poslední traja tréneri: Jaroslav Šilhavý, Karel Jarolím a Pavel Vrba. Všetci mali v lige aspoň dva tituly a rešpekt u odbornej aj laickej verejnosti. To neplatilo v prípade Michala Bílka, ktorý viedol Česko v rokoch 2010 až 2013 a potom to mal veľmi ťažké. Dôveru a rešpekt od fanúšikov nikdy nezískal, aj keď postúpil do štvrťfinále Eura 2012.“

Podľa Häringa je okrem trénerskej minulosti dôležitá aj aktuálna situácia v tíme. „Keď prevládol pocit, že v šatni sú až príliš uvoľnené mravy, hľadal sa niekto ráznejší. Naopak, keď končil Jarolím, bolo jasné, že musí prísť niekto ‚demokratickejší‘, kto zlepší dusnú atmosféru. Aj to bolo plusom Šilhavého a bolo to poznať už na prvých zrazoch.“

Česko v minulosti zvažovalo angažovanie zahraničného trénera, a to po konci legendárneho Karla Brücknera, ktorý priviedol Česko do semifinále Eura 2004. „Lenže skončilo sa to hanbou,“ spomína Häring. „Vtedajší predseda FAČR Pavel Mokrý si najskôr poplietol mená a povedal, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Liga národov

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie