Denník N

Poslanci môjho labradora považujú za vec

Psa, ktorý ako jediný dokáže upútať pozornosť autistického chlapca, považuje slovenský parlament za bezvýznamnú vec.

Vo Vojtekovom filme Tak ďaleko, tak blízko je jednou z hlavných postáv Kubo. Autista, za ktorým už päť rokov chodíme s čiernym labradorom na canisterapiu.

Pes je jeho jediný kamarát. Majú blízky vzťah, ktorý si nedokázal vybudovať so spolužiakmi v špeciálnej škole ani v autistickom centre.

So psom si rozumie ako s nikým iným. Učí sa pri ňom sústrediť na jednu činnosť, ale aj rozprávať, pretože pes ho poslúchne len pri správne artikulovanom príkaze. Z hyperaktívneho poskakujúceho autistu je po piatich rokoch úplne iný človek. Na prechádzke so psom je nerozoznateľný od svojich zdravých rovesníkov. Pri jeho diagnóze žiadne veľké pokroky nemožno očakávať, víťazstvom je každá drobná zmena v správaní.

Je neuveriteľne zložité zaujať Kubovu pozornosť. Ak nie ste pes alebo člen jeho rodiny, registruje vás len vo výnimočných situáciách. Obdivujem jeho úprimnosť, s akou vám dá najavo svoj nezáujem, vašu obyčajnosť. Neoslovíte ho ničím, čo nepatrí do jeho sveta. Pretvarovať sa či predstierať pozornosť nedokáže. Robí iba to, čo ho skutočne zaujíma, čo ho napĺňa, čo ho dokáže zabaviť. Ak netrafíte do jeho nálady, ignoruje vás. Niekde v podvedomí pritom utrpí pocit vašej dôležitosti – nie ste ničím výnimočný, ste iba jedna z množstva postáv, ktoré sa pred ním vystriedajú bez toho, aby zanechali stopy.

Na hodinách terapie som sa od neho snažil učiť. Chcel som si osvojiť niektoré črty v jeho správaní. Šlo to ťažko. Pokúšal som sa ignorovať správy, nevpúšťať do svojho sveta informácie z politiky, kauzy, predražené tendre a štátne zákazky, legálne krádeže, reportáže hovoriace o našej malosti, intolerancii, rasizme, extrémizme vo vláde a tak ďalej. Chcel by som mať Kubovu schopnosť nevpustiť ich do svojho vedomia. Bez nej sú, bohužiaľ, politici súčasťou môjho života, pokiaľ ich po voľbách nenahradia iné, rovnako zbytočné postavy.

Nedávno poslanci zamietli návrh zákona o podmienkach pre držanie psov, ktorý by upravoval postavenie psa v spoločnosti. Lepšie povedané neprešiel do druhého čítania, vládni poslanci sa zdržali hlasovania, tento problém sa ich netýka a nestojí im za námahu ani o ňom uvažovať.

Poslanci môjho labradora považujú za vec, ja za priateľa a pomocníka. Nie je to jediná téma, na ktorej sa nezhodneme. Prakticky všetko, čo sa v Národnej rade i celkovo na politickej scéne v poslednom čase deje, mi pripadá ako urážka zdravého rozumu. O snahe pomáhať a riešiť problémy nehovoriac.

Komentáre

Teraz najčítanejšie