Žilinka je pre SaS sklamaním, Sme rodina zablokovalo zmenu postavenia prokuratúry

V koalícii sa hovorí o možnostiach, ako predčasne ukončiť sedemročné funkčné obdobie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. SaS dokonca prišla s konkrétnym návrhom, ktorým by sa zmenil zákon o prokuratúre tak, aby šéfa tejto inštitúcie opätovne volili.

Podľa predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej tento návrh opakovane vetovalo hnutie Sme rodina, ktoré Žilinku v roku 2020 do tejto funkcie spolu s advokátskou komorou nominovalo. Naposledy so zámerom prišli pred koaličných partnerov na jeseň. „Ale keďže to nie je v programovom vyhlásení vlády, Sme rodina to opakovane vetuje.“

Žilinka je podľa Zemanovej veľkým sklamaním. „Generálny prokurátor by nemal robiť politiku a to, čo predvádza aj na sociálnych sieťach, je jasné politikárčenie.“

Teraz čakajú, ako sa Ústavný súd postaví k ich podaniu, ktorým napadli ústavnosť článku 363 Trestného poriadku, ktorý generálnemu prokurátorovi umožňuje zastavovať trestné stíhania pred rozhodnutím súdu.

Matovič: Ľutujem najmä prístup pani prezidentky

Generálny prokurátor je dnes v podstate neodvolateľný. Parlament by jeho odvolanie mohol prezidentke navrhnúť jedine vtedy, ak by ho odsúdili za trestný čin alebo by „spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora“.

Predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár priznáva, že návrh SaS na zmenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo vetovali. „Áno, zmenu prokuratúry na štátne zastupiteľstvá sme zablokovali.“

No vraví, že nie je pravda, ak túto zmenu SaS vysvetľuje snahou vymeniť Maroša Žilinku. SaS podľa Kollára s takýmto nápadom prišla už počas tvorby vládneho programu, teda mesiace pred tým, ako sa stal generálnym prokurátorom.

Za Žilinku pri jeho voľbe v decembri 2020 hlasovala aj časť klubu SaS. Proti boli ich poslanci Alojz Baránik, Ondrej Dostál, Radovan Kazda či Peter Osuský. Nevolili ho ani poslanci Za ľudí. Naopak, podporil ho v podstate celý klub OĽaNO, Sme rodina a veľká väčšina opozície vrátane Smeru a kotlebovcov.

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš teraz hovorí, že sa stotožňuje s názorom veľkej časti odbornej verejnosti, ktorá sa kriticky stavia najmä k spôsobom nadužívania paragrafu 363 v mimoriadne citlivých kauzách.

„Za veľký problém považujem neschopnosť prokuratúry transparentne komunikovať svoje kontroverzné rozhodnutia, a to v presnom rozpore s deklarovanými sľubmi Maroša Žilinku o budovaní otvorenej inštitúcie. O to nepríjemnejšie je sledovať, ako prokuratúra opakovane vstupuje do verejnej debaty rôznymi neadekvátnymi a čudnými vyhláseniami k témam, ktoré sa netýkajú prokuratúry, ale politiky a exekutívy.

Žilinkovým výhradám k obrannej zmluve s USA Šipoš nerozumie a hovorí o nadpráci. „Jeho nepochopiteľný výlet do Moskvy vnímam ako vrchol neúcty k obetiam represií nielen sovietskej, ale aj súčasnej ruskej prokuratúry, a zároveň to považujem za správanie v rozpore so záujmami SR,“ dodáva.

Denník N sa na Žilinkovo pôsobenie vo funkcii spýtal aj lídra OĽaNO Igora Matoviča. Pýtali sme sa ho na to, či neľutuje, že ho volili aj poslanci jeho hnutia. „Úprimne, v prvom rade ľutujem neférový a zaujatý prístup pani prezidentky, keď vopred avizovala, že Daniela Lipšica za generálneho prokurátora nevymenuje,“ odpísal Matovič.

„Rovnako ma veľmi mrzí následný lynč Denníka N voči Danielovi Lipšicovi s cieľom zamedziť jeho kandidatúre. Podarilo sa, gratulujem.“

OĽaNO najprv za generálneho prokurátora podporovalo sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta. Keď s ním v koalícii neuspelo, podporilo Žilinku.

„Volili sme podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia s informáciami, ktoré sme v tom čase mali k dispozícii. Stále veríme, že generálny prokurátor dokáže presvedčiť širokú verejnosť o svojich morálnych a odborných kvalitách“ hovorí Šipoš.

„Čo sa týka reformy prokuratúry, naše hnutie sa spolu s partnermi v programovom vyhlásení zaviazalo prijať zmenu paragrafu 363 tak, aby sa vylúčila možnosť jeho nadužívania v neprospech súdnej moci. Na tomto trváme a v rámci koalície budeme presadzovať aj ďalšie opatrenia na zvýšenie dôveryhodnosti orgánov spravodlivosti,“ dodáva šéf klubu OĽaNO.

Kollár: Cesta do Moskvy je v poriadku

Generálny prokurátor za rok vo funkcii urobil niekoľko kontroverzných rozhodnutí. Koncom augusta dala prokuratúra s pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku zastaviť stíhanie bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského aj spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka.

Generálna prokuratúra zároveň v posledných dňoch neobvykle tvrdo kritizovala návrh obrannej dohody medzi Slovenskom a USA. Krátko nato sa ukázalo, že Žilinka a jeho námestník Jozef Kandera idú na budúci týždeň na oslavy 300. výročia vzniku ruskej prokuratúry, čo je inštitúcia, ktorá sa aktívne podieľa na potláčaní ľudských práv v krajine.

„Zlatý Trnka,“ hovorí poslanec SaS Baránik. „Normálne sa pripojil k mafiánskej opozícii a išiel im na ruku.“ Vraví, že jeho cesta do Ruska vyzerá tak, akoby si tam išiel po ďalšie pokyny, ako sa tam chodilo za komunistov.

Poslanec Za ľudí Juraj Šeliga vraví, že generálny prokurátor by do Ruska nemal ísť už len s ohľadom na vyše 7000 občanov ČSR, ktorých po vojne umiestnili do sovietskych gulagov. „Ako tam Maroš Žilinka bude stáť, mysliac na obete, ktoré zomreli v gulagu, alebo na pani Politkovskú?“

Šeliga pripomenul, že ruský generálny prokurátor je na sankčnom zozname EÚ. „Jeho cesta legitimizuje prokuratúru, ktorá posielala vlastných občanov na smrť.“

„Rezort diplomacie do tejto cesty zapojený nebol, zároveň však využívame túto príležitosť, aby sme generálnemu prokurátorovi ponúkli plnú súčinnosť v prípade, že má záujem nadviazať spoluprácu s generálnymi prokuratúrami krajín Európskej únie,“ reagovalo na Žilinkovu cestu do Moskvy ministerstvo zahraničných vecí.

Borisovi Kollárovi účasť generálneho prokurátora na oslavách 300. výročia ruskej prokuratúry neprekáža. „Cesta do Moskvy je úplne v poriadku. Keď tam idú Slovinci, Chorváti a zástupcovia európskych štátov, prečo by tam nemohol ísť slovenský zástupca?“