Denník N

Logo Newsfilter Denníka NTýždňový newsfilter: Žilinka to začal, Fico pokračuje a časom sa možno pridá aj niekto z koalície

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Zmluva s Američanmi už prešla z vecnej do emocionálnej roviny. 2. Fico zrejme trpel aj ako mladý komunista. 3. Matovič útočí na prezidentku ako jeho najväčší protivník.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Neodkladajte svoje sny a začnite podnikať. Tatra banka vám dá podnikateľský účet na rok bez poplatku


Správy vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Zmluva s Američanmi už prešla z vecnej do emocionálnej roviny

Ešte na začiatku týždňa to v zásade nikoho nezaujímalo. Lenže odkedy generálny prokurátor Maroš Žilinka v utorok podvečer zverejnil svoj status, v ktorom navrhol odmietnuť obrannú dohodu s USA ako celok, začal sa očakávateľný cirkus. A tak ako pri iných návrhoch medzinárodných zmlúv z posledných rokov aj tu hrozí, že príval iracionálnych reakcií nakoniec preváži samotný obsah a z dohody nič nebude.

Nehodný Žilinka. Výhradám generálneho prokurátora – od úplných hlúpostí, akou je otázka rozmiestnenia jadrových zbraní, po tie racionálnejšie, ako je otázka trestnoprávnej zodpovednosti – by sa aj dalo sčasti rozumieť, lenže Maroš Žilinka dal okrem vecnej argumentácie už na začiatku najavo, že celú vec posudzuje najmä politicky. A zhodou okolností v zhode so súčasnou opozíciou a s vedením Ruskej federácie.

A aby nás nenechal na pochybách, či je to náhoda alebo zámer, na druhý deň sme sa dozvedeli, že o pár dní má odcestovať do Moskvy na oslavy trojstého výročia ruskej prokuratúry. Aj keby sme nebrali do úvahy cárske a sovietske obdobie, stále ide o inštitúciu, ktorá sa aj v súčasnosti výrazne podieľa na perzekúcii napríklad politických oponentov súčasného prezidenta.

Po roku naplno vidno, že na čele generálnej prokuratúry stojí človek, ktorý tam nemá čo robiť a ktorý nebude len problémom na vrchole prokurátorskej pyramídy, ale hodlá škodiť ešte aj v oblasti zahraničnej politiky.

Poďme hlasovať. Po pomalom rozjazde spôsobenom sviatočným obdobím sa ku koncu týždňa rozbehli aj politici. Za pozornosť stojí hlavne Smer a jeho predseda Robert Fico. Ten chce zrazu o veci diskutovať nielen na mimoriadnej schôdzi parlamentu, čo už začína byť smerácka rutina, ale hodlá z nej spraviť aj ďalšiu referendovú otázku, akoby nám už nestačila tristná spomienka na plebiscit z roku 1997.

Našťastie, našli sa aj rozumnejšie hlasy. Napríklad taký Matúš Šutaj Eštok z Hlasu si nemyslí, že by sa ku každej jednotlivej veci malo konať referendum. Lenže potom sa ozvala SNS, ktorá sa pre zmenu sťažovala na to, že petícia za referendum o prítomnosti amerických vojsk na území SR nie je spoločnou akciou Smeru, Hlasu a SNS.

Nehľadím na nič. Iste, kým nejaký milovník priamej demokracie zo súčasnej koalície (ako napríklad Kollár či Matovič) nezačne naozaj presadzovať zníženie kvóra, samotného referenda sa báť nemusíme. Od rečí k platnosti vedie ešte veľmi dlhá cesta.

Problém je skôr v tom, že sa debata o dohode, ktorá sa podobá na ďalšie dve desiatky iných dohôd európskych štátov s USA, dostane z vecnej do emocionálnej roviny, že sa rôznych neférových argumentov napokon chytí aj niekto z koalície a že sa pôvodne bezproblémová a do veľkej miery technická záležitosť stane symbolickou. A vtedy sa nehľadí nieže na nejakú koalíciu a vládu, ale ani na krajinu.

2. Ficova trauma

„Pre nás vždy bola trauma rok 68.” Tento výrok má šancu dostať sa do zlatého fondu výrokov Roberta Fica, kdesi medzi diaľnicu do roku 2010 a birmovku. Otázkou však je, či budú všetci vetu chápať rovnako.

Trauma z obrody? Keby sme nepoznali kontext, mohli by sme si myslieť, že neskoronormalizačný komunista Fico mal pod pojmom „rok 68“ na mysli obrodný proces prechádzajúci až do situácie, že komunistická strana nemala po dvadsiatich rokoch pri moci vývoj v spoločnosti úplne v rukách. Niektorých komunistov to traumatizovalo do takej miery, že sem pozvali vojská spriatelených krajín. Ďalších tak, že v rámci obrovskej čistky reformných spolustraníkov vyhodili a báli sa ich ďalších dvadsať rokov.

Aj človek, ktorý do komunistickej strany vstupoval v polovici osemdesiatych rokov, musel byť vyrovnaný nielen s náboženskou otázkou, ale aj s otázkou roku 1968. Do Husákovej strany sa, skrátka, nevstupovalo s tým, že je človek Dubčekovým fanúšikom a nesúhlasí s okupáciou.

Trauma z okupácie? Lenže takto to asi Fico nemyslel. Napokon, ako politik v slobodnej krajine Dubčeka vždy ospevoval (i keď to mu nebránilo chváliť aj Husáka minimálne ako „špičkového vodcu Povstania“). V súvislosti s návrhom obrannej dohody s USA tak zrejme hovoril o invázii a „dočasnom pobyte“ sovietskych vojsk, ktoré obrodný proces ukončili.

Čo tam potom, že normalizačnú komunistickú stranu držali pri moci práve sovietski vojaci, o čom musel vedieť každý, kto vtedy vnímal svet, nehovoriac o učenlivom a ambicióznom mladom právnikovi s červenou knižkou, ktorý pracoval na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. Chudák, na takom mieste ho okupácia musela traumatizovať dvojnásobne!

Všetko jedno. Dnes je akoby všetko jedno. Fico, ktorý sa ešte v časoch, keď viedol vládu, za výročie revolúcie buď schoval, alebo ohlasoval bezplatné vlaky pre študentov, už dva roky po sebe zneužil 17. november na vlastné politické ciele. Dnes sa nám dokonca snaží nahovoriť, že ho trápila okupácia, ktorá jeho rodnú stranu držala pri moci a jej členom umožnila kariéru, a prirovnáva k nej zmluvu s USA, ktorá stojí na úplne iných základoch, než bola zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk.

Je to perverzné a treba sa proti tomu ozvať.

3. Matovič pomáha návratu Fica

Ozvať sa však treba aj proti lídrovi najsilnejšej koaličnej strany. To, čo predviedol v nedeľu, je podobne nehorázne a ani mu to nepomôže. Ak z toho bude mať niekto úžitok, tak to bude človek, proti ktorému sa celý svoj politický život vymedzoval.

Čo vlastne Matovič povedal? Podľa neho prezidentka spochybňuje autoritu Eduarda Hegera, čím podkopáva dôveru ľudí vo vládu a premiéra. Podľa predsedu OĽaNO ide o „ješitnosť, urazenosť a bôľ, že Progresívne Slovensko dopadlo, ako dopadlo“.

Ak by vraj Čaputová bola „prezidentkou ľudí“, tak by podľa neho počas vládnej krízy zavolala do paláca premiéra, vtedy ešte Matoviča, a koaličných partnerov, aby sprostredkovala komunikáciu medzi nimi. No ona sa stretla s Máriou Kolíkovou, Richardom Sulíkom a americkou veľvyslankyňou, pričom spolu „kuli pikle“.

Čo na to povedať? Iste, s prezidentkou nemusí vždy vo všetkom súhlasiť, ale trochu súdnosti by nezaškodilo. Pokiaľ ide o spochybňovanie autority premiéra, tam si koalícia vystačí celkom sama. Stačí sa pozrieť na postoj Sme rodina, pričom nikto presne nevie, či je táto strana ešte súčasťou koalície. Alebo si spomenúť na to, ako minister financií Matovič obišiel premiéra napríklad pri licitovaní, kto dá viac dôchodcom za očkovanie.

Interpretovať prezidentkino správanie tak, že ju motivuje zlý výsledok progresivistov vo voľbách, je tiež dosť mimo. Jednak nemáme ani po polovici jej funkčného obdobia žiadne dôkazy, že koná v prospech svojej materskej strany. A po druhé, aký zmysel by malo spájanie sa s PS pre prezidentku, ktorá nesmie byť v prípade opätovnej kandidatúry veľmi vyhranená?

Ku kutiu piklov s americkou veľvyslankyňou len toľko, že Matovič tým nič nedosiahne, ale Fico to bude môcť použiť ako dôkaz: „Vidíte? Mal som pravdu, veď stretnutie potvrdzuje aj Matovič.“

Nieže by sme od neho čakali zázraky, ale keď nič iné, aspoň by nemusel napomáhať návratu Fica k moci.

Jednou vetou:

4. V OĽaNO trvajú na zmene paragrafu 363, ako sa koalícia zaviazala v programovom vyhlásení.

5. Na Slovensku v sobotu odhalili 2130 pozitívnych po PCR testoch, pozitivita dosiahla takmer 23 %, počet hospitalizovaných zostal na 2124, pribudlo 29 úmrtí na covid. (nczi)

6. Zástupcovia kultúrnej obce žiadajú premiéra Hegera o čo najrýchlejšie stretnutie aj za účasti ministerky kultúry Milanovej a ministra zdravotníctva Lengvarského. V otvorenom liste zároveň žiadajú prehodnotiť podmienky otvorenia kultúrnych inštitúcií od 18. januára.

7. Igor Matovič avizoval, že sa nezúčastní na okrúhlom stole so šéfmi parlamentných strán na tému referenda o predčasných voľbách, ak sa Boris Kollár takéto stretnutie rozhodne zvolať. Šéf OĽaNO povedal, že rozprávať sa „so zástupcami mafie o tom, ako umožniť skorší návrat mafie k moci“, mu pripadá „úplne mimo misy“.

8. Premiér Heger prosí ľudí, aby zostali zodpovední, aj keď sa od pondelka uvoľňujú niektoré opatrenia.

9. V obci Miloslavov sa konal neformálny protest pred domom rodičov jednej z páchateliek útoku na 11-ročnú tínedžerku.

10. Petra Vlhová vyhrala slalom v Kranjskej Gore, slovenská lyžiarka si víťazstvom upevnila vedúce postavenie v predbežnom hodnotení disciplíny.

Zaujímavé články:

Nemyslím si, že je v záujme Ruska začať väčšiu vojnu s Ukrajinou, pretože Putin by za to zaplatil takú cenu, ktorá môže ohroziť jeho systém a obrať ho o moc. Bola by to obrovská kríza a masaker. Ukrajina má úplne inak pripravenú armádu, ako mala v roku 2014, keď Janukovyč financoval políciu a o armádu sa nikto nestaral.
Alexander Duleba o Putinových možnostiach v rozhovore, ktorý s ním viedol Mirek Tóda. (dennikn.sk)

Nevieme, či má Maroš Žilinka riadiaceho dôstojníka, ale ak áno, musí byť spokojný. Vplyvová operácia založená na panike z „ohrozenia suverenity“ Slovenska sa vyvíja vysoko nad očakávania.
Peter Tkačenko o zmluve s USA. (sme.sk)

Po dovŕšení štrnásteho roku prechádza konanie, ktoré má znaky ublíženia na zdraví, teda liečba zranení, ktorá si vyžaduje liečbu v trvaní viac ako sedem dní, do trestného konania. Ak to urobí osoba mladšia ako 14 rokov, nemôžeme toto konanie posúdiť ako trestný čin, lebo je tam vylúčená trestná zodpovednosť.
Barbora Hubertová o trestaní mladých ľudí v rozhovore, ktorý s ňou viedla Ria Gehrerová.(dennikn.sk)

Je to veľmi poučný príbeh. Hovorí o tom, že ani plánovaná vražda, ktorou chcel mafiánsky štát Žilinku umlčať, nebola zárukou toho, že pôjde tej istej skupine po krku – oveľa dôležitejší bol jeho navrhovateľ a lobista.
Štefan Hríb o Žilinkovi. (tyzden.sk)

Citát:

Pre nás vždy bola trauma rok 68.
Robert Fico, člen normalizačnej KSČ

Shooty:

[Premiér v teniskách – kniha od redaktora Denníka N Dušana Mikušoviča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Igor Matovič

Maroš Žilinka

Logo Newsfilter Denníka NNewsfilter

Hlavný newsletter Denníka N prináša každý večer komentovaný súhrn najdôležitejšieho diania. Posielame každý večer okrem soboty do 20:00.

Obranná dohoda s USA

Robert Fico

Komentáre

Teraz najčítanejšie