Prestaňme mudrovať o šikanovaní a robme niečo rozumné. Deti potrebujú našu pomoc
To, čo je nateraz najpodstatnejšie, je, ako to už pri takýchto témach býva, prehlušené tliachaním.
Rozhodnutie ministerstva školstva poslať do školy v Miloslavove krízový štáb psychológov je spolu s volaním po upokojení situácie a proti skratkovitému konaniu a vyjadrovaniu sa zatiaľ asi jediným racionálnym krokom, ktorý sa v kauze krutej šikany 11-ročného dievčaťa dá zaznamenať. Samozrejme, s obligátnym povzdychnutím, prečo to muselo zájsť až takto ďaleko (to je však širšia debata a zďaleka sa netýka len Miloslavova) a že je škoda, že sa to – zrejme z dôvodu prázdnin – neudialo skôr.
Skúsme však byť optimisti a dúfať, že všetky a všetci zranené a zranení v tomto prípade dostanú potrebnú pomoc, porozumenie a čas na spracovanie traumy. Lebo to je nateraz najpodstatnejšie a, ako to už pri takýchto témach býva, aj prehlušené tliachaním.
Napríklad Borisa Kollára, ktorý by v súvislosti s „frackami“, ktorí napadli dievča, chcel meniť Trestný zákon, lebo veď, ako