Denník N

Dostupnejší zubári a nové názvy pre inštitúcie. Čo odkázali bežní ľudia EÚ na diskusii o budúcnosti

Konferencia o budúcnosti Európy vo Varšave. Foto - EP
Konferencia o budúcnosti Európy vo Varšave. Foto – EP

Dostupnejší zubári, ekologickejšie balenie potravín, dlhšia životnosť výrobkov, menej pesticídov či dotácie na udržateľné poľnohospodárstvo a organické farmy. Tak si predstavujú zlepšenie života v EÚ občania, ktorí sa zúčastnili konferencie o budúcnosti Európy.

Séria podujatí, počas ktorej majú ľudia šancu povedať svoj názor na to, ako by sa mala zlepšiť Európa, cez víkend pokračovala vo Varšave – debatou o zdraví a životnom prostredí. Dvesto ľudí z celej Únie na jej konci schválilo 51 odporúčaní z týchto dvoch oblastí, ktoré posúvajú politikom a predstaviteľom európskych inštitúcií.

Z toho, čo doteraz vzišlo z debát štyroch tematických panelov, sa ukazuje, že účastníci konferencie chcú, aby bola EÚ silnejšia, no zároveň zrozumiteľnejšia a prístupnejšia. Vo Florencii, kde sa v decembri konal panel o európskej demokracii, sa tejto témy týkala približne tretina odporúčaní.

Spolu s tým ľudia inštitúciám odkazujú, že by ich mali viac počúvať. To sa podľa účastníkov nedialo ani na prvých stretnutiach občanov a politikov, ktoré sa konali ešte koncom minulého roka.

Komunikujte jednoduchšie, odkazujú občania

Účastníci konferencie dávajú najavo, že zrozumiteľnosť toho, čo sa v Únii deje a čo sa inštitúcie snažia presadiť, môže byť prekážkou pri záujme o EÚ. Riešením má byť jednoduchšia komunikácia a to, aby informácie boli dostupnejšie.

Jeden príklad za všetky: občania chcú, aby sa premenovali niektoré inštitúcie EÚ. Dnes sa v nich nevyznajú, pletú sa im a nechápu, čo majú na starosti.

Radu EÚ by preto premenovali na senát, Európsku komisiu zas na Výkonnú komisiu EÚ.

„Mená inštitúcií neodrážajú ich úlohu. Nemôžeme očakávať, že občania budú rozlišovať medzi Radou EÚ, Európskou radou a Radou Európy,“ odkazujú účastníci jedného z panelov.

O návrhoch, ktoré účastníci panelu posunú politikom a predstaviteľom inštitúcií, sa hlasovalo v nedeľu. Foto – EP

Za týmto jednoduchým návrhom sa skrývajú aj ďalšie nápady, ktoré by podľa občanov mohli pomôcť, aby bola EÚ prístupnejšia. Napríklad mobilná appka, v ktorej by si ľudia mohli rýchlo nájsť presné informácie o EÚ. Samozrejme, v jednoduchšom jazyku, bez byrokratických slov a v atraktívnej forme.

Účastníci konferencie si myslia, že to bude dvojnásobné víťazstvo: občania EÚ budú lepšie informovaní a zároveň sa o budú viac zaujímať o dianie v Únii. Viacerí z nich sa ním doteraz zaoberali len povrchne, no náhodný telefonát a pozvánka na diskusiu o Európe v mnohých ľuďoch vzbudili záujem o Úniu.

Príkladom je Nicolas Morávek, 16-ročný študent z českej Solnice (neďaleko Hradca Králové), ktorý sa dokonca stal jedným z občianskych delegátov konferencie. To znamená, že o nápadoch stoviek ľudí z celej Európy bude diskutovať s európskymi politikmi a so zástupcami inštitúcií.

„Vedel som, že tam sme, ale viac som sa o Úniu nezaujímal. Teraz sa to zmenilo,“ vraví o členstve v EÚ.

Čo napríklad odporučil panel občanov, ktorý sa venoval zdraviu a životnému prostrediu?

  • EÚ by mala dotáciami viac podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a organické farmy, rovnako ako organické produkty, ktoré by mali byť cenovo dostupnejšie;
  • investície do cyklotrás, bicyklovanie by malo byť bezpečnejšie a atraktívnejšie;
  • zavedenie systému označovania, ktorý by ukazoval ekologickú stopu každého výrobku;
  • menej chemických pesticídov a hnojenia na všetkých farmách;
  • rozšírenie chránených oblastí, aby sa zachovala biodiverzita, zalesňovanie;
  • rýchly prechod z neudržateľných a plastových balení jedla na udržateľné;
  • EÚ by mala urobiť kroky, ktoré by pomohli k tomu, že produkty sa budú používať dlhšie: napríklad dlhšia záručná lehota, lacnejšie náhradné súčiastky a opravy;
  • rozšírenie právomocí EÚ v oblasti zdravotníctva;
  • nižšie dane na ženské hygienické potreby
  • a zvýšenie rozpočtu na spoločný vývoj a inovácie v zdravotníctve.

Účastníci konferencie vo Varšave celkovo schválili 51 zo 64 návrhov, ktoré sa dostali na záverečné hlasovanie. Neprešiel napríklad návrh obmedziť reklamy na alkohol a tabak, podpora kurzov udržateľného a zdravého varenia či vzdelávanie o životnom prostredí v školách. Dostatok hlasov nezískal ani návrh na pokuty pre firmy, ktoré zahadzujú nepredané výrobky.

Sťažovali sa, že ich nepočúvali

Predstavitelia inštitúcií, ktorí chodia na jednotlivé diskusné panely, uznávajú, že práve požiadavka na lepšiu komunikáciu sa od ľudí objavuje často. Colin Scicluna z Európskej komisie hovorí, že mnohé informácie, ktoré ľudí zaujímajú, v skutočnosti sú dostupné, no nedostávajú sa k ľuďom.

A to je podľa neho takmer rovnako veľký problém, ako keby ich nezverejňovali.

Organizátori konferencie zároveň uznávajú, že po prvej fáze konferencie kritika od občanov smerovala k tomu, že na spoločných rokovaniach s politikmi mali málo priestoru. Politikom vyčítajú aj nezáujem o ich nápady.

Potvrdzuje to aj Morávek, no podobne ako ďalší delegáti občianskych panelov dodáva, že odvtedy sa to zlepšilo. Počas prvého stretnutia občanov s politikmi podľa neho diskusia smerovala hlavne ku covidu. Občania z panelu o zdraví však chceli viac hovoriť o návrhoch, ktoré presahujú pandémiu.

„Mne sa zdalo, že tam primárne nie sme z dôvodu covidu, no politici na to veľmi nebrali ohľad. Plenárne zasadnutie využívali viac na to, aby prezentovali svoje nápady. Potom sa to zlepšilo, dávali nám viac priestoru,“ vraví.

Jeden konkrétny nápad na zlepšenie v zdravotníctve má aj Morávek. Chcel by, aby stomatologická starostlivosť bola dostupnejšia naprieč celou Európou. „Bez ohľadu na to, či ľudia majú alebo nemajú peniaze. Veľa ľudí sa sťažuje, že je nedostatok zubárov, prípadne že starostlivosť o zuby je veľmi drahá. Na konferencii som zistil, že to nie je len problém Českej republiky. Nie každý si môže dovoliť zubára a to je zlé.“

Tento návrh vo Varšave prešiel, dokonca patril medzi päticu odporúčaní, ktoré získali od účastníkov konferencie najväčšiu podporu. Za dostupnejšiu dentálnu starostlivosť hlasovalo 90 percent ľudí. Na to, aby bol návrh schválený, bolo potrebných aspoň 70 percent.

Covid a budúcnosť EÚ

Či toto odporúčanie prinesie konkrétne výsledky, dnes netuší ani Morávek. Verí však, že politici sa budú zaoberať aspoň niektorými z nápadov, ktoré občania priniesli počas konferencie. Považuje ju za dobrý nápad, ktorý by mal v nejakej forme pokračovať aj v budúcnosti.

„Je dôležité, aby politici počúvali ľudí a diskutovali s nimi,“ vraví študent z Česka.

Na otázky, či by diskusia nemala pokračovať – aj vzhľadom na to, že sa posúvala a sčasti obmedzovala pre pandémiu, od zástupcov inštitúcií zaznieva, že aktuálna fáza sa musí skončiť, pretože Komisia aj parlament potrebujú čas na to, aby sa mohli zaoberať nápadmi ľudí. Do konca mandátu súčasného vedenia Komisie a Európskeho parlamentu zostávajú necelé tri roky.

O tom, že konferencia o budúcnosti Európy by sa mohla v budúcnosti zopakovať, už dnes hovoria aj viacerí europoslanci. Vrátane Guya Verhofstadta, ktorý v predsedníctve konferencie zastupuje Európsky parlament.

EÚ sa však v prvom rade musí dostať z pandémie. Hoci by účastníci panela o zdraví chceli viac diskutovať o ďalších témach, covid silno zasiahol aj do varšavského podujatia. Konalo sa v hybridnom formáte, až 81 z 200 účastníkov sa naň pripojilo iba online. Do Varšavy mohli prísť iba zaočkovaní a na mieste ich aj tak ešte pre istotu testovali.

Roberto, jeden z účastníkov z Talianska, však videl veľký paradox v tom, že sa viac ako stovka ľudí z celej Európy stretáva osobne, aby diskutovala o zdraví, v čase, keď štáty zaznamenávajú rekordné počty prípadov covidu.

„Situácia s covidom je komplikovaná a som prekvapený, že prebieha takéto osobné stretnutie. Nepovažujem to za múdre, je to veľa ľudí na jednom mieste a bez spoločenských odstupov,“ odkázal účastníkom do Varšavy.

Vo Varšave sa dal nájsť ešte jeden paradox – na podujatí, kde bolo popri zdraví hlavnou témou aj životné prostredie, organizátori rozdávali (plátenné) tašky s propagačnými predmetmi: pero, (kompostovateľné) rúško a zápisník zabalený v plastovom obale. Balíček nesmel chýbať napriek tomu, že občania vo svojich návrhoch už predtým spomínali aj snahu obmedziť tvorbu zbytočného odpadu.

Panel občanov vo Varšave o návrhoch v zdravotníctve a životnom prostredí diskutoval tretíkrát. Foto – EP

Čo bude ďalej

Podujatie vo Varšave sa odohralo podľa plánu, no pre covid presunuli posledný občiansky panel, ktorý sa mal konať budúci víkend v holandskom Maastrichte. Ešte v decembri odložili aj podujatie v Dubline. Tieto zmeny by nemali narušiť ďalší priebeh konferencie o budúcnosti Európy.

Stretnutiami v štyroch európskych mestách sa končí fáza veľkých diskusií občanov. Odporúčania, na ktorých sa počas nich dohodli, sa posúvajú do spoločnej diskusie so zástupcami európskych inštitúcií a členských štátov. Za občanov na ne chodia vybraní delegáti, ktorí sa rozprávajú s europoslancami, predstaviteľmi Komisie aj poslancami z krajín EÚ.

Už teraz je jasné, že bude veľmi zložité presadiť niektoré návrhy. Občania totiž často prichádzajú s nápadmi, ktoré by v praxi znamenali silnejšiu rolu európskych inštitúcií či dokonca otváranie zmlúv EÚ.

S tým nebudú súhlasiť viaceré členské štáty. Medzi návrhmi sú aj témy, ktoré ich už dlho rozdeľujú: napríklad zmena rozhodovania v zahraničnej politike (z konsenzu na väčšinu) či transnárodné kandidátky v eurovoľbách.

Veľa bude závisieť od Európskej komisie, ktorá má právo navrhovať novú legislatívu.

„Myslím, že aspoň nejaký návrh by mohol trochu niečo zmeniť. Verím, že šanca na to je a že politikom to nie je úplne ľahostajné,“ vraví Morávek.

Ako funguje konferencia o budúcnosti Európy

  1. Organizátori náhodne vybrali 800 ľudí z celej EÚ, ktorých oslovili s ponukou, aby sa zúčastnili diskusie o budúcnosti EÚ. Účastníci sú vybraní tak, aby zastupovali populáciu členských štátov – z hľadiska veku, vzdelania a podobne.
  2. Účastníkov rozdelili do 4 tematických panelov, ktoré sa stretli trikrát – dvakrát osobne a raz online. Na poslednom stretnutí sformulovali svoje odporúčania.
  3. Zástupcovia občanov sa v rámci plenárneho zasadnutia stretávajú s predstaviteľmi inštitúcií EÚ, europoslancami a poslancami národných parlamentov. Prezentujú im svoje návrhy.
  4. Výkonná rada konferencie, v ktorej sú predstavitelia inštitúcií, po plenárkach vypracuje záverečnú správu z konferencie. Ďalší postup už závisí od predstaviteľov EÚ, ktorí by mali z návrhov občanov pripraviť konkrétne opatrenia.

Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Európska únia

Svet

Teraz najčítanejšie