Komu držať palce, keď hrá Djoković

Pochopia fanúšikovia Novaka Djokovića, že sa ho v spore s austrálskou vládou zastal austrálsky súd, teda že sa ho zastala západná liberálna demokracia, v ktorej sú súdy nezávislé od vlády? Som si istý, že nepochopia. Pre nich je Djoković víťazom nad zvrhlým Západom.

Samotný Djoković iste nemal v úmysle stať sa politickým hrdinom antisystému. Jeho úmyslom je zapísať sa do histórie ako najúspešnejší tenista všetkých čias. Preto urobil všetko pre to, aby mohol hrať na grandslame, ktorý vyhral už deväťkrát a v ktorom má najväčšiu šancu to zopakovať. Urobil pre to všetko – okrem očkovania, o ktorom si zrejme myslí, že by mohlo ohroziť jeho magickú schopnosť víťaziť.

Tenis je na rozdiel od futbalu či hokeja šport, v ktorom takmer niet priestoru pre hádku, najmä odvtedy, čo elektronické oko neumožňuje spochybniť aut. Pravidlá sú jasné a Djoković, ktorý často hrá loptičky tesne k čiaram, z nich vyťažil maximum. Keď však ide o pravidlá mimo kurtu, snaží sa ich obísť.

Tenis je zvláštny aj tým, že hráči a hráčky si prejavujú úctu viac ako v iných športoch, a Djoković patrí medzi tých, ktorí často tlieskajú svojim súperom, keď sa im podarí výnimočný úder. Lenže keď sa odmietol dať zaočkovať, prejavil tým neúctu voči svojim kolegom, ktorí zaočkovaní sú – a to sú na austrálskom grandslame všetci okrem neho.

Slabnúca sila rozumu

Tak sa stal z Djokovića vo svete tenisu aj politiky antihrdina, hoci to zrejme vôbec nemal v úmysle.