Denník N

Juraj Čurný: Ministerka Milanová dnes nie je relevantnou osobou pre takmer nikoho v kultúre, každý už pochopil, že cez ňu nič nedosiahne

Juraj Čurný. Foto - archív J. Č.
Juraj Čurný. Foto – archív J. Č.

Odborné konzílium si spravilo z kultúry laboratórnu myš. Na kultúre testujú, kam až môžu s opatreniami zájsť, lebo iné veci ľuďom až tak zakazovať nemôžu, tvrdí hudobný publicista a konzultant.

Ste jedným zo signatárov petície Otvorme kultúru. Prečo práve teraz, keď sa zjavne blíži ďalšia vlna covidu-19?

Lebo vidíme, že u nás politici za každú cenu hľadajú iné riešenia ako v okolitých či vo vzdialenejších krajinách. Tam je kultúra, hoci s istými obmedzeniami, v prevádzke, kým Slovensko je hádam jediná krajina v Európe, ktorá ju má zavretú. Nevidíme na to dôvod.

Prečo?

Lebo zatváranie kultúry ani športu problém pandémie nevyrieši. Naopak, na tieto sektory aj na samotné obyvateľstvo to pôsobí devastačne. Šport aj kultúra sú dôležitou súčasťou života. Keď ich ľuďom vezmete, tí, ktorých to živí, neprežijú a zvyšok spoločnosti hrubne.

Čo je to za nezmysel, že niekto chce ísť na nový film do kina, u nás nesmie, ale v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a Česku áno? Nerozumiem, prečo by sme mali byť iní. Nevidíme dôvod, aby kultúra stále bola kdesi na konci záujmu a hocikto si z nej robil testovacie laboratórium na reštriktívne opatrenia.

Zjavne musíte byť nahnevaný, lebo keď ministerka kultúry Natália Milanová ohlásila, že na kultúru bude môcť od 10. januára chodiť najviac 50 ľudí bez ohľadu na kapacitu, na Facebook ste si dali status, v ktorom ste sa už ani vy nezdržali: „Musí je**ť, Vám musí je**ť.“

Štát voči ľuďom v kultúre dlho napínal strunu. Ešte aj teraz na korektne formulovanú žiadosť, ktorá mu poskytovala všetky možnosti na čestný ústup a získanie politických bodov, urobil presný opak.

Ľuďom, ktorí ho o niečo žiadali, len predhodil kostičku, ktorá rieši problém možno jedného percenta zástupcov kultúry, ale spoľahlivo nahnevá 99 percent ostatných. Definitívne sa potvrdilo, že ministerka Milanová nestačí na svoj post. Je neuveriteľné, že vôbec dopustila, aby sa čosi také prezentovalo. Povedať, že kultúra sa otvára, lebo dovolíme prísť maximálne 50 ľuďom, je strašne cynické.

Samozrejme, ministerstvo okamžite zistilo, aké sú na to reakcie, a tak to začalo korigovať. Vraj chcelo viac, ale nepodarilo sa. To len ukazuje, aký mizerný výtlak majú politickí reprezentanti kultúry. Nevedia nič poriadne odôvodniť ani presadiť.

Tomu rozumiem, ale od novembra sa nám tu plnili nemocnice, hrozilo, že nebude dosť ventilátorov, odkladala sa iná zdravotná starostlivosť. Máme málo zaočkovaných ľudí, za rohom číha omikron. To, že okolité krajiny majú kultúru otvorenú, teda nemusí byť nutne validný argument.

Nesúhlasím. Slovensko nie je v ničom zásadne iné ako okolité krajiny. Neexistuje teda ani logický argument na totálne zatvorenie kultúry. Tobôž, ak sú otvorené obchody, lyžiarske strediská, kostoly, reštaurácie, krčmy a teraz už aj školy.

Počas celej pandémie nebol zatváraný ani výrobný priemysel. Rovnako stále funguje verejná doprava. Z hľadiska šírenia epidémie mi niekoľkohodinový pobyt vo vlaku z Bratislavy do Košíc nepripadá menej nebezpečný ako dvojhodinový pobyt v kine, kde sú medzi divákmi voľné sedadlá a všetci majú respirátor.

Kultúra sa jednoducho stala miestom, kde si štát demonštruje opatrenia na boj proti korone, pričom je mu jedno, aké desivé následky to má.

Súhlasím, že v čase otvorených lyžiarskych stredísk, obchodov, reštaurácií, krčiem či kostolov nemajú logiku zatvorené múzeá, galérie, jarmoky pre ľudových umelcov či kiná, otázka však môže znieť aj inak – nemali by byť zatvorené aj tie? Odborníci sa boja, že vinou omikronu budú opäť zaplnené nemocnice.

Nie, už

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra v karanténe

Natália Milanová

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie