Denník N

Dve deti, dve rôzne výchovy: s prvým to bolo fajn, druhý ako keby sa narodil bez „návodu na použitie“

Ilustračné foto – Flickr.com/Kozo Tada
Ilustračné foto – Flickr.com/Kozo Tada

Čo sa stane, keď sú rodičia prekvapení z toho, že na ich druhorodeného nefungujú ich osvedčené výchovné metódy.

Kvetiných a Dušanových synov od seba delí päť rokov a ešte oveľa viac. Majú nápadne rozdielne povahy, každý z nich si vyžadoval špecifickú komunikáciu aj výchovné metódy. Obaja rodičia priznávajú, že hlavne na začiatku to bolo veľmi náročné, pretože ich prvorodený Ondrej „išiel presne v intenciách kníh, ktoré si o rodičovstve prečítali“. O to viac ich šokovalo, že mladší Matej bol ich popretím.

„Ondrej prekonal všetky míľniky raného detstva bez problémov. Začal sedieť, chodiť, rozprávať, pýtať sa na toaletu – presne ako uvádzali tabuľky. Prešiel si separačnú úzkosť, obdobie vzdoru, nástup do kolektívu. V škole s ním neboli problémy, rád sa učil, venoval sa filatelii, robil si herbáre, zaujímali ho egyptské pyramídy. Doma nám pomáhal, dokonca aj s mojou mamou, ktorú sme opatrovali. Bol tichý, mal málo kamarátov, ale to sme brali tak, že je radšej s dospelými,“ opisuje Dušan svojho dnes už 25-ročného syna Ondreja. Dodáva, že aj preto, že Ondrej sa im takto vydaril, mysleli si, že vedia všetko o rodičovstve a odvádzajú dobrú prácu.

Lenže Matej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie