Ako deti v kóme prebrala už jedna injekcia. Diabetológ rozpráva storočný príbeh podávania inzulínu
Pred sto rokmi, 11. januára 1922, dostal štrnásťročný kanadský chlapec Leonard Thompson ako prvý človek na svete injekciu inzulínu.
Pre diabetes upadal do kómy a bol rovnako ako vtedy všetci diabetici odsúdený na skorú smrť. Ale on sa okamžite po injekcii prebral a jeho stav sa veľmi rýchlo zlepšil. A čoskoro po ňom aj ďalším deťom.
„Príbeh z Toronta obletel svet. Jednoduchý, ale geniálny nápad, princíp, ktorý funguje dodnes,“ hovorí český profesor Michal Anděl, ktorý diabetu zasvätil profesijný život.
V rozhovore okrem iného hovorí o psích hrdinoch a ľudských odvážlivcoch, o polhodine svižnej chôdze, ktorá vám zmení život, a o svojom otcovi, ktorý v roku 1955 žaloval Československo.
Uzdravenie Leonarda Thomsona muselo pred sto rokmi pôsobiť ako zázrak.
To rozhodne pôsobilo. Ale nebol to zázrak, bol to výsledok kaskády čiastkových vedeckých a medicínskych objavov, úspechov, ale aj slepých ciest, ktoré mu predchádzali.
Čo vás na tom príbehu ako internistu, ktorý sa práve diabetu celý život intenzívne venuje, fascinuje najviac?
Na celom inzulínovom príbehu vidím tri revolučné momenty, z ktorých toto je ten prvý. K ostatným sa určite dostaneme. Ale k tomu, čo ma na tom najviac stále znova a znova udivuje, sa musíme vrátiť do Toronta na jeseň roku 1920. Vtedy si jeden lekár – pôvodne ortopéd, ktorému sa ale veľmi nedarilo, tak vykonával všeobecnú prax – prečítal článok amerického chirurga o vplyve žlčových a pankreatických kameňov na atrofiu pankreasu a niečo mu napadlo…
Volal sa Frederick Banting a o pár mesiacov neskôr zamieril rovno za prednostom fyziologického ústavu v Toronte Johnom Macleodom.
„Dobrý deň, dali by ste mi pár pokusných psov a laboratórium?“
Áno, požiadal ho o laboratórium, desať psov a jedného medika na výpomoc, že by sa rád pokúsil o podväzy pankreatických vývodov a po niekoľkých týždňoch by potom z atrofického pankreasu extrahoval účinnú látku na liečenie diabetu.
Neuveriteľne trúfalé. Predstavte si, že by dnes nejaký začínajúci praktik z polikliniky vo Vršoviciach prišiel za šéfom ústavu Akadémie vied a z ničoho nič by od neho chcel niečo podobné.
Keby ste boli tým šéfom ústavu, vyhoveli by ste mu?
To by som asi musel byť blázon. Je nepredstaviteľné, že by dnes za takýchto okolností nejaký prednosta ústavu súhlasil. Poslal by ho kade-ľahšie. Peniaze,
