Denník N

Hvoreckého knižnica: Fantasticky o konci ľudstva – Stanica 11, Poslední a prví ľudia

Pandémia a dve miliardy rokov v dvoch knihách a filmoch.

Román Stanica 11 od Emily St. John Mandelovej (1979) sa po vypuknutí pandémie vrátil na rebríčky bestsellerov. Pôvodne sa plánoval celovečerný film, ale nakoniec vznikol seriál, ktorý s nadšenými ohlasmi vysiela HBO Max.

Spisovateľka vyštudovala moderný tanec, žila v Montreale a presťahovala sa do New Yorku. Jej knihu z roku 2014 katapultovalo do výšin priehrštie žánrových aj prestížnych literárnych cien, ako aj odporúčanie kultového Georgea R. R. Martina na obálke.

Stanica 11

SF romány sa zväčša nezačínajú básňou Czeslawa Milosza. No inak sa príbeh v úvode rozvíja ako klasická postapokalyptická fantastika, tradične najmä maskulínna doména. Stačí si spomenúť na Millerov Chválospev na Leibowitza, McCarthyho Cestu či na filmový Útek z New Yorku.

Tentoraz ťažisko ženskej perspektívy nespočíva v dramatickej akcii. Po mutácii španielskej chrípky je ľudstva razom o 99 percent menej. Herca Arthura to skosí rovno na javisku divadla v role kráľa Leara. Našťastie, spisovateľka zbytočne nevysvetľuje, prečo ku kolosálnej medicínskej tragédii došlo. Sústreďuje sa na osudy plnokrvných postáv, ktoré sa vymykajú tradičným schémam aj očakávaniam. Tu nie je hrdinom kolektív, ale zúfalé, hľadajúce, inšpiratívne aj desivé individuality.

Zachráňme kultúru

Zdanlivo jednoduchá zápletka sa rozvíja v rôznych časových rovinách vo svete po katastrofe, kde skupinky tých, ktorí prežili, zachraňujú zvyšky kultúry. Kočovný súbor znova inscenuje Shakespeara. Starodávne predmety, ako laptopy a smartfóny, ležia v Múzeu civilizácie na opustenom letisku: „Ľudská vynaliezavosť obsiahnutá v každom predmete.“

Postupne sa odhaľuje, že rôznorodé hrdinky spája tajomný komiks, ktorý dal knižke názov a ktorý autorka vytvorila proti prúdu dnešnej „ekonómie pozornosti“ – tak, aby ho nikto nikdy nevidel. Pútavo, no nie povrchne sa fantastickými prostriedkami hovorí o dnešku: o náboženskom fundamentalizme, svete celebrít a ich konci, o konzume a o tom, kam ľudstvo technologicky dospelo a čo by sa stalo, keby sa väčšina výdobytkov stratila.

„Na nějaké tajné znamení hudebníci přestali zkoušet, ladit a bavit se mezi sebou, posadili se na svá místa zády k vodě a utichli. Ve shromážděném davu to lehounce zašumělo. Dirigentka mlčky předstoupila, usmála se na publikum a uklonila se. Pak se beze slova otočila čelem k hudebníkům a zátoce. Nad hlavou jim přeletěl racek. Dirigentka pozvedla taktovku.“ (český preklad Markéta Musilová pre Argo, 2015)

Editorsky dobre upravená, remeselne zručná, rozprávačsky vyspelá, inšpiratívna mladá próza sa teraz dostáva k ešte väčšiemu streamujúcemu publiku. Onedlho vyjde v češtine autorkin nasledujúci román The Glass Hotel.

Poslední a prví ľudia

Oveľa prekvapivejšieho znovuobjavenia sa nedávno dočkal priekopnícky počin

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie