Deti by sa konečne mali učiť modernejšie, skôr ako v roku 2026 to však nebude

Rozbehla sa najväčšia reforma slovenského školstva. Ak pôjde všetko podľa plánu, v školskom roku 2026/2027 sa všetky deti budú učiť podľa nových modernejších osnov. Prvých deviatakov, ktorí si prejdú celým týmto cyklom, by sme sa mali dočkať v roku 2035.

Viac ako 300 odborníkov pod vedením Štátneho pedagogického ústavu minulý rok pracovalo na prepracovaní štátneho vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa deti v školách učia. Nové osnovy by mali priniesť menej memorovania a prepojenie medzi predmetmi.

„Cieľom je prejsť od osvojovania vedomostí k používaniu vedomostí v praktických životných situáciách,“ hovorí Petra Fridrichová zo Štátneho pedagogického ústavu. Odborníci sa inšpirovali reformami z Fínska, Estónska, Slovinska či Poľska.

Financovanie reformy je z veľkej časti naplánované z Plánu obnovy a odolnosti SR.

V školách sa neučia deti, ale preberá sa učivo

Štát predpisuje, čo sa majú deti učiť, v rozsiahlom dokumente pod názvom štátny vzdelávací program. Možno si ho predstaviť ako učebné osnovy, ktoré učiteľom predpisujú, čo všetko musí žiak ovládať v každom predmete na konci každého ročníka. Naposledy sa inovovali počas reformy v roku 2008, ktorú mnohí dodnes kritizujú.

Aj nastavenie súčasných osnov podľa riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu Miroslavy Hapalovej spôsobuje podpriemerné výsledky slovenských žiakov v medzinárodných meraniach.

Veľkým problémom je, že učivo na seba v osnovách nenadväzuje. „Prejavuje sa to aj tým, že učitelia sa sťažujú, že k nim do ročníka prichádzajú deti nepripravené,“ vysvetľuje Hapalová.

Jednotlivé témy nie sú navzájom prepojené a skoordinované. Deti sa napríklad raz učia o romantizme na literatúre, inokedy ho preberajú na dejepise. Bez toho, aby si prepojili, že ide o jedno obdobie v dejinách a že udalosti, o ktorých hovoria v dvoch rôznych predmetoch, so sebou vzájomne súvisia. „Alebo sa na fyzike majú učiť, ako vypočítať objem telesa, ale rovnicu sa učia na matematike až o rok neskôr,“ vysvetľuje minister školstva.

Pri takomto chýbajúcom prepojení učiva medzi predmetmi potom deti skôr len memorujú izolované fakty a nezískavajú ucelené vedomosti o svete.

Ďalší problém osnov je fakt, že sú priveľmi podrobné, čo učiteľov zväzuje. „Výsledkom je, že učitelia nehovoria, že učia deti, ale že preberajú učivo,“ tvrdí Petra Fridrichová. Najčastejším vysvetlením učiteľov, prečo nerobia s deťmi zaujímavé zážitkové aktivity, je, že na to nemajú čas, pretože potom nestihnú prebrať všetku látku.

Na zväzujúce učebné osnovy doplatia aj deti, ktoré nestíhajú a potrebovali by voľnejšie tempo. Ide najmä o deti so znevýhodnením – či už zdravotným, alebo rodinným. Môže ísť aj o deti, ktoré majú aktuálne rodinné problémy. „Dnes majú učitelia veľmi obmedzené možnosti, ako prispôsobiť tempo výučby potrebám žiakov,“ hovorí Hapalová.

Deti, ktoré nestíhajú, neprospievajú a zažívajú neúspech. Strácajú motiváciu, čo môže viesť až k prepadávaniu. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sociálne pozadie žiakov najvýraznejšie ovplyvňuje výsledky dieťaťa v škole.

Po novom: tri cykly, menej teórie, viac do života

Ministerstvo školstva so Štátnym pedagogickým ústavom vo štvrtok predstavilo dokument, ktorý načrtne základný rámec reformy. Pracovalo na tom minulý rok viac ako 300 odborníkov. Dokument teraz prejde verejnou diskusiou a na konci tohto roka by mali odborníci vypracovať nový štátny vzdelávací program.

Aj po reforme bude základná škola rozdelená do ročníkov a konkrétnych predmetov. Základná zmena je, že už nebudeme deliť základnú školu na prvý a druhý stupeň, ale do troch cyklov – 1. a 3. ročník, 4. a 5. ročník a 6. až 9. ročník. Kým teraz učebné osnovy predpisujú, čo všetko má žiak vedieť na konci každého ročníka, po novom by mali definovať, čo má žiak zvládať na konci každého cyklu. To učiteľom rozviaže ruky.

Niektorí žiaci idú rýchlejšie, iní pomalšie, ale učitelia už nemusia všetkých naháňať, aby na konci roka vedeli to isté. Trojročný cyklus im otvára priestor na to, aby s pomalšími žiakmi dobehli všetko podľa ich tempa. Predpokladať sa dá aj pokles počtu žiakov, ktorí opakujú ročník.

„Dáta zo zahraničia ukazujú, že žiadna krajina, ktorá má dobré výsledky v medzinárodných porovnaniach, nemá ročníkový model,“ tvrdí Petra Fridrichová.

V prvom cykle majú deti zvládnuť základy gramotnosti. V druhom budú ďalej dobiehať rozdiely – je tu priestor najmä pre menej šikovné deti, ktoré môžu stihnúť dobehnúť učivo. V poslednom cykle má už nastať väčšia špecializácia u starších žiakov.

Nový štátny vzdelávací program by mal učivo viac prepájať aj medzi predmetmi a zameria sa viac na praktické vedomosti z predmetov. Fridrichová to vysvetľuje na príklade slovenčiny – zo skúseností učiteľov vyplýva, že deti nemajú problém robiť experimenty v školách, väčší problém im robí pred experimentom a po ňom zapísať svoje hypotézy a výsledky.

„Deti sa už skoro učia na slovenčine veľmi veľa o systéme jazyka, ide o ťažkú teóriu. Ale neučia sa jazyk prirodzene používať na vyjadrovanie myšlienok, nápadov, predpokladov či záverov,“ hovorí Fridrichová. Zmena v učebných osnovách v slovenčine by mala priniesť viac praktických aktivít, napríklad podľa vzoru výučby cudzích jazykov.

Reforma presahuje volebné obdobie a aktuálny minister školstva už nemusí byť v úrade, keď sa deti začnú učiť podľa nových učebných osnov. Aké majú záruky učitelia, že nový minister nehodí rozrobenú reformu do koša? Zatiaľ žiadne, priznáva aj ministerstvo.

Záruky uskutočnenia novej reformy sa nedostali ani do novely školského zákona schválenej v októbri. Minister tvrdí, že chcú najprv reformu odprezentovať a odkonzultovať s verejnosťou a až potom zakotviť v zákone. „Na ministerstve máme pripravené legislatívne návrhy, ktoré predložíme do parlamentu. Neviem ešte povedať, či tento alebo budúci rok. Chceme túto zmenu zakotviť, aby sa s nimi dalo čo najmenej hýbať,“ povedal minister školstva.

Problém môžu mať malé dedinské školy

Najslabším bodom reformy sú malé školy, ktoré majú iba prvý stupeň. „Malé dedinské školy, ktoré majú iba 1. až 4. ročník, tak nebudú môcť vyučovať podľa troch cyklov. Keďže vôbec nemajú 5. ročník, je to pre ne nereálne,“ upozornil analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Malým školám sa tak bude musieť jeden ročník ubrať (aby vyučovali iba prvý cyklus, 1. až 3. ročník), alebo, naopak, jeden ročník pridať, aby vyučovali dva cykly od 1. do 5. ročníka.

V hre sú obe možnosti – že sa im jeden ročník uberie alebo pridá. „Nechcem však teraz povedať, že malé školy prídu o jeden ročník. To teraz nevieme povedať, pretože potrebujeme dáta zo škôl,“ tvrdí minister školstva Branislav Gröhling z SaS . Čo sa stane s malými školami, predstaví ministerstvo školstva zrejme až po roku 2023, keď prvé školy budú môcť učiť podľa nových štátnych osnov.

Kritici poukazujú aj na problémy, ktoré budú mať žiaci, ak zmenia školu. Doteraz každá škola musela na konci ročníka splniť rovnaké ciele. Po novom si každá škola pôjde v rámci trojročného cyklu vo vlastnom tempe. Ako sa uchytí nový žiak?

Odborníci vysvetľujú, že v rámci viacročného cyklu budú mať učitelia čas pomôcť žiakovi uchytiť sa v novom prostredí. Naplánujú mu učivo tak, aby dohnal to, čo ešte nepreberal.

Cieľom je dostať sa v PISA do nadpriemeru

Reforma učebných osnov si kladie vysoký cieľ – v medzinárodných meraniach PISA priviesť deti zo Slovenska do nadpriemeru, a to v období nasledujúcich desiatich rokov. Konkrétne si reforma určila štyri ciele.

Po prvé, v základných gramotnostiach v meraniach PISA – čitateľskej, matematickej a prírodovednej – sa chceme dostať nad úroveň priemeru krajín OECD.

V poslednom meraní sa slovenské deti v čitateľskej gramotnosti umiestnili podpriemerne, podobne to bolo aj v prírodovedných predmetoch. V matematike sa v poslednom meraní podarilo Slovensku dostať na priemer krajín OECD, cieľom je udržať sa a ideálne sa posunúť do nadpriemeru.

Učebné osnovy by mali zvýšiť aj motiváciu detí učiť sa prírodovedné predmety či matematiku a čítať na úrovni priemeru krajín OECD. V roku 2015 došlo podľa PISA na Slovensku k rapídnemu prepadu motivácie žiakov, najmä v prírodovedných predmetoch to bol najväčší prepad spomedzi všetkých krajín OECD.

Zásadným cieľom je pomôcť deťom v najrizikovejších skupinách. To sú deti, ktoré neovládajú ani len základy čitateľskej či matematickej gramotnosti, v meraniach PISA to bol na Slovensku skoro každý tretí žiak. Cieľom je dostať sa na priemer OECD, teda aby týchto žiakov bola iba pätina.

Štvrtým cieľom je znížiť vplyv ekonomického zabezpečenia rodiny na výsledky dieťaťa v škole. V tomto ukazovateli patríme medzi najhoršie krajiny. Pre lepšiu predstavu – jeden bod socioekonomického indexu znamená až 46 bodov vo výkone žiaka. Priemerom OECD je 37 bodov. „Chceme sa dostať na úroveň, kde nebude mať prostredie, z ktorého žiak pochádza, až taký zásadný vplyv na jeho učenie,“ hovorí Hapalová.

Takmer 500 ľudí bude učiteľov na reformu pripravovať

Pri reforme počítajú odborníci s takým dlhým nábehom najmä preto, aby sa na novinky mohli pripraviť učitelia. Dokopy by malo takmer 500 ľudí pracovať na tom, aby pomáhali učiteľom nový štátny vzdelávací program dostať do škôl.

Necelá stovka pracovníkov by mala pribudnúť v krajských pobočkách Metodicko-pedagogického centra, ktorých je na Slovensku deväť. Noví školitelia by mali učiteľom pomáhať porozumieť novému programu.

Ďalších 400 mentorov pribudne v regionálnych centrách, ktoré v priebehu nasledujúcich rokov vzniknú po celom Slovensku. Mentor bude učiteľa sprevádzať osobnejšie a pomôže mu vyrovnať sa už s konkrétnymi problémami, s ktorými sa stretne na hodine.

Na Slovensku tak vznikne 40 regionálnych centier, v priemere to bude jedno centrum na dva okresy. V každom centre bude v priemere desať mentorov, čísla sa však líšia podľa veľkosti okresov a počtu škôl. Prvé dve pilotné centrá už vznikli v Martine a v Rožňave. V septembri 2022 by malo fungovať už 16 takýchto centier, nasledujúci rok by ich malo byť už 32. V septembri 2024 by malo pracovať už všetkých 40 centier.

Mentormi by mali byť praktizujúci pedagógovia, ktorí budú lektorovať na pol úväzku. Podľa autorov reformy je dôležité, aby to boli ľudia z praxe a zároveň ľudia z regiónu, aby učiteľom dokázali poradiť.