Denník N

Musíme byť drsní, aby sme boli silní? Film The Power of the Dog je antickou drámou v prérii

Benedict Cumberbatch vo filme The Power of the Dog. Foto - Netflix
Benedict Cumberbatch vo filme The Power of the Dog. Foto – Netflix

Film režisérky Jane Campionovej neprináša katarziu, ale dôležité otázky.

Čo by som to bol za muža, keby som nepomohol svojej matke? Kto zaregistruje vetu z úvodu filmu The Power of the Dog, rýchlejšie sa v ňom zorientuje a hneď zachytí tematickú návnadu.

Je znakom mužnosti byť oporou a poskytnúť pomocnú ruku? Alebo je to skôr drsný vzhľad a nekompromisné maniere? A spočíva vôbec zmysel života v napĺňaní takýchto očakávaní? Nie je dôležitejšia vyrovnanosť so samým sebou?

Skvelý film režisérky Jane Campionovej (Piano, Portrét dámy) je meditáciou o tom, či je „chlapskejšie“ zakryť slabosť tvrdosťou, alebo si stáť za tým, že sme zraniteľní. Už má vo vrecku tri Zlaté glóbusy.

Za hranice kovbojky

Western už dávno nie je, čo býval. Už v roku 1967, keď americký autor Thomas Savage vydal svoj román The Power of the Dog (po česky Síla psa, 2021), mal tento žáner prvé silné obdobie za sebou.

Do prostredia, v ktorom vládol pušný prach a žonglovanie so zákonom, začali prenikať iné témy. Divoký Západ zažil romantiku, príbehy silných žien a vytrvalých detí, horor, steam-punkové vízie, vzťahy rovnakého pohlavia či riešenie rasovej otázky. Za pol storočia, ktoré uplynulo od publikovania literárnej predlohy k Campionovej filmu, stihli v prérii pristáť aj mimozemšťania.

Napriek tomu má návrat do tohto prostredia stále zmysel. Osídľovanie Západu je totiž archetypálna situácia. Buduje sa tu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Kultúra

Teraz najčítanejšie