Musíme byť drsní, aby sme boli silní? Film The Power of the Dog je antickou drámou v prérii
Film režisérky Jane Campionovej neprináša katarziu, ale dôležité otázky.
Čo by som to bol za muža, keby som nepomohol svojej matke? Kto zaregistruje vetu z úvodu filmu The Power of the Dog, rýchlejšie sa v ňom zorientuje a hneď zachytí tematickú návnadu.
Je znakom mužnosti byť oporou a poskytnúť pomocnú ruku? Alebo je to skôr drsný vzhľad a nekompromisné maniere? A spočíva vôbec zmysel života v napĺňaní takýchto očakávaní? Nie je dôležitejšia vyrovnanosť so samým sebou?
Skvelý film režisérky Jane Campionovej (Piano, Portrét dámy) je meditáciou o tom, či je „chlapskejšie“ zakryť slabosť tvrdosťou, alebo si stáť za tým, že sme zraniteľní. Už má vo vrecku tri Zlaté glóbusy.
Za hranice kovbojky
Western už dávno nie je, čo býval. Už v roku 1967, keď americký autor Thomas Savage vydal svoj román The Power of the Dog (po česky Síla psa, 2021), mal tento žáner prvé silné obdobie za sebou.
Do prostredia, v ktorom vládol pušný prach a žonglovanie so zákonom, začali prenikať iné témy. Divoký Západ zažil romantiku, príbehy silných žien a vytrvalých detí, horor, steam-punkové vízie, vzťahy rovnakého pohlavia či riešenie rasovej otázky. Za pol storočia, ktoré uplynulo od publikovania literárnej predlohy k Campionovej filmu, stihli v prérii pristáť aj mimozemšťania.
Napriek tomu má návrat do tohto prostredia stále zmysel. Osídľovanie Západu je totiž archetypálna situácia. Buduje sa tu
