Denník N

V Česku vinou očkovania nezomrelo 148 ľudí, v EÚ vakcínam nepodľahli desaťtisíce. Čo naozaj hovoria databázy o nežiaducich účinkoch?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Záznamy v EÚ databáze EudraVigilance či americkom systéme VAERS sú len hláseniami o podozreniach a nemožno ich považovať za dôkaz o nežiaducich účinkoch, na čo upozorňujú aj samotné databázy. Ako ich čítať správne?

Čím viac peňazí sa vyzbiera, tým viac škôl na východe Slovenska dostane Magazín N o boji proti dezinformáciám. Príručku s názvom „Nedajte sa oklamať“ pripravuje Denník N, hlavným autorom je reportér Vladimír Šnídl.

Ako sa evidujú podozrenia na nežiaduce účinky vakcín proti covidu? Ako sa určuje príčina úmrtia po nahlásení podozrenia? Koľko podozrení na úmrtie po vakcíne u nás registrujeme?

Ako sme na tom v porovnaní s Českom a čo naozaj hovoria databázy EudraVigilance (EÚ) a VAERS (americká) určené na monitoring hlásení o podozrení na nežiaduce účinky vakcín?

Internetom sa šíria správy, že uvedené databázy dokazujú, že vakcínam proti covidu podľahli desaťtisíce ľudí a očkovanie spôsobilo milióny nežiaducich účinkov.

Nie je to pravda. Prečo?

Podozrenia

Databáza EÚ EudraVigilance (Európska databáza hlásení o podozrení na nežiaduce účinky liekov) a americká obdoba VAERS (Systém hlásenia nežiaducich účinkov vakcín) evidujú podozrenia na nežiaduce účinky.

Taký prístup má svoje výhody – databázy fungujú ako včasný systém varovania, čo umožňuje, aby sa promptne zareagovalo v prípade, že sa v nadmernej miere začne objavovať nejaký typ vedľajších účinkov.

Nevýhodou je, že sa v systéme ocitne aj množstvo hlásení o nežiaducich účinkoch, ktoré s podaním vakcíny nijako nesúvisia.

Aj preto sa na stránke EudraVigilance píše: „Informácie o podozreniach na vedľajšie účinky sa nemajú chápať tak, že liek alebo liečivo spôsobuje pozorovaný účinok alebo že je nebezpečné používať ich.“

Keďže databáza eviduje len podozrenia na vedľajšie účinky, nemusia byť „nevyhnutne spojené s liekom alebo zapríčinené liekom“.

„Pre väčšinu liekov a vakcín platí, že veľká väčšina podozrivých vedľajších účinkov sa napokon nepotvrdí,“ konštatovala Európska lieková agentúra (EMA) pre Denník N.

Premenil sa na Hulka?

Do americkej databázy VAERS môže vkladať podozrenia na nežiaduce účinky ktokoľvek.

„Záznamy majú rôznu kvalitu. Často im chýbajú detaily a niekedy môžu obsahovať informácie, ktoré obsahujú chyby,“ uvádza sa na stránke databázy.

Na nedostatočný systém overovania vložených údajov upozornil v roku 2005 svojráznym spôsobom americký lekár James Laidler. Do systému uviedol, že po podaní chrípkovej vakcíny sa zmenil na komiksovú postavu Hulka.

Aj na pomery databázy išlo o neobvyklý záznam, po istom čase preto Laidlera kontaktovali so žiadosťou o vymazanie hlásenia, čo povolil. „Ak by som nesúhlasil,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hoaxy a propaganda

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie