Ako Rusi cez myšaciu dieru vymieňali moč a ako najväčší škandál v histórii športu trvá dodnes

„Korčuliar v Soči (A0978).

… počas ZOH 2014 v Soči poskytol tri vzorky moču.

Vrchnák od fľaštičky vzorku 2888538 niesol znaky poškriabania a otvorenia. DNA všetkých týchto vzoriek sú rovnaké.

… Neskôr v tom roku atlét poskytol vzorku s číslom 2944217, ktorá sa nachádzala v skúmaných vzorkách WADA. Aj na fľaštičke tejto vzorky sú badateľné škrabance a ďalšie znaky odstránenia uzáveru. DNA nájdené v tejto vzorke však patrí inej osobe ako tej, ktorá poskytla tri vzorky na ZOH v Soči.

Tento dodatočný dôkaz falšovania sa zhoduje s dôkazmi doktora Rodčenkova o zamieňaní „špinavého“ moču za čistý.“

Správa Richarda McLarena, 9. december 2016, strana 124.

Orwellov doublethink

„Sedem mesiacov pred začiatkom zimných olympijských hier, ktoré sa v roku 2014 konali v ruskom Soči, sa začali objavovať správy o tom, že ruskí športovci systematicky podvádzajú. Podrobnosti boli najprv nejasné a prvými whistleblowermi boli neúspešní ruskí športovci, ktorí sami kedysi dopovali,“ píše Grigorij Rodčenkov v knihe Rodčenkova aféra.

Museli však prejsť ešte ďalšie dva roky, kým sa verejnosť dozvedela, že ruské podvádzanie je systémom zakoreneným tak hlboko, že sa bude rozpletať ešte roky.

A ten moment prišiel v roku 2016, keď vyšiel dôležitý článok, a ten sa začínal takto: „Desiatky ruských športovcov na ZOH 2014 v Soči, vrátane najmenej 15 medailistov, boli súčasťou štátom riadeného dopingového programu, dôsledne plánovaného na zabezpečenie dominancie na olympijských hrách.“

A podklad pre toto zdrvujúce obvinenie? Spoveď kajúcnika, ktorý bol roky súčasťou ruskej mašinérie. No, súčasťou… podľa niektorých bol jej mozgom, podľa Financial Times zase srdcom.

„George Orwell písal o doublethinku, teda o stave, v ktorom ‚vieme a zároveň nevieme, keď si uvedomujeme, ako presne vyzerá pravda, ale zároveň hovoríme starostlivo vykonštruované klamstvá‘. Stelesnením tohto orwellovského doublethinku som ja sám,“ hovoril.

Rodčenkov hovorí o slávnom spisovateľovi častejšie. Jeho rozprávanie a opis v zásadnom dokumentárnom filme Icarus od Bryana Fogela znie surreálne, často bizarne, mnohokrát nie je jasné, či sa nepozeráme na zinscenovanú komédiu.

Grigorij Rodčenkov bol od roku 2005 riaditeľom moskovského antidopingového laboratória, ktoré obstarávalo testovanie tisícok ruských olympionikov a bolo kľúčovým centrom riadeného programu. Jeho zmyslom bolo a) zabezpečiť excelovanie ruských športovcov, aj s využitím zakázaných látok a b) následné zakrývanie možných stôp, ktoré by to potvrdzovali.

„Bol som riaditeľom ruskej inštitúcie paradoxne nazvanej Moskovské antidopingové centrum a mal som sa starať o to, aby stovkám ruských súťažiacich, ktorí sa zúčastňovali na medzinárodných podujatiach, v tele nikdy nenašli zakázané látky. Patrili medzi ne napríklad anabolické steroidy alebo syntetický testosterón,“ objasňoval.

Roky mnohé kľúčové inštitúcie a odborníci prinášali čiastkové dopingové obvinenia proti ruským športovcom – napríklad v roku 2014 prišla investigatíva nemeckej televízie ARD. Jej základom boli tvrdenia bývalého zamestnanca ruskej antidopingovej agentúry (RUSADA) Vitalija Stepanova a jeho manželky Julije, bežkyne na 800 metrov, ktorá bola sama do dopingového programu zapletená. V roku 2013 jej v biologickom pase našli nezrovnalosti a dostala dvojročný zákaz činnosti.

Napriek tomu neprichádzali žiadne priame dôkazy, ktoré by dopingovú vinu preniesli z jednotlivcov na celý ruský systém.

„Dick Pound (šéf WADA – pozn. red.) si uvedomuje, že čokoľvek dokázať je nesmierne náročné,“ hovoril Rodčenkov v dokumente Icarus, ktorý v roku 2018 získal Oscara v kategórii Celovečerný dokument.

Potom bol však prinútený rezignovať a v roku 2016 utiekol do USA, kde sa ukrytý v programe na ochranu svedkov ešte viac rozhovoril.

„Sledkom, teda ruský vyšetrovací výbor, môj byt prevrátil hore nohami a vypočúval celú rodinu. Boli v bezpečí, o dopingovej sieti nič nevedeli a netušili, kam som ukrýval dokumenty,“ píše Rodčenkov v knihe.

Z Putinovho obľúbenca hlupákom

„Boli sme plne vybavení, inteligentní, skúsení a dokonale pripravení. Viac než kedykoľvek predtým. Fungovali sme ako švajčiarske hodinky,“ hovoril Rodčenkov o zimnej olympiáde 2014 v Soči.

Ruský doping fungoval dokonale v ruskom prostredí, v tom medzinárodnom však nebol dostatočne testovaný. Musel sa zlepšiť, modifikovať, vyvinúť sa. Nezávislí medzinárodní kontrolóri nie sú žiadnymi zamestnancami akéhosi skorumpovaného ruského laboratória.

Na Soči sa Rusi začali pripravovať na jeseň 2013 a zabezpečili tak, že