Denník N

Krv, med a chmel

Únavný stereotyp opakovania dejinných peripetií v kruhu nikam nevedie.

Tak sa volá kniha Hadisa Medenčeviča (vydalo H.R.G 2021), moslima, imigranta z Bosny a Hercegoviny, skvelého chlapa. Rozpráva o nedávnej vojne na Balkáne, o idylke v typickej bosniackej rodine, o tolerantnom multikultúrnom živote na sarajevskej univerzite, o následných etnických čistkách, o vraždení, „vyvlastňovaní“… úteku z domoviny do emigrácie a nového domova v Česku.

Pri čítaní som si opakovane hovoril, že z vtáčej perspektívy vyzerajú moderné dejiny (vnímam ich v kontexte „svojho“ civilizačného okruhu) až únavne stereotypne. Hadisov príbeh je príbehom mnohých – je to príbeh o hľadaní domova v súčasnom svete. Príčinou býva vojna „iba“ v extrémnych prípadoch, bežne ide o túžbu po kvalitnejšom živote.
V pozadí je príliš často nacionalizmus (alebo secesionizmus?) živený nekritickou vierou (náboženskou, ideologickou), politickou manipuláciou, osobným prospechom… V mikrokozme spoločenského života sa pritom odohrávajú podobné drámy. Argumentuje sa duchovnom, tradičnými hodnotami… Zväčša však ide o „moje“, „tvoje“, „naše“, „ich“. Kruh alebo špirála?

Pripomenuli sme si výročie rozpadu Československa. Tri otázky sú namieste: 1) Kto to chcel? Väčšina Slovákov nie. 2) Čo sa tým vyriešilo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie