Za Kaliňáka prebehli najväčšie skartácie spisov eštebákov od revolúcie, vnútro hovorí o nedopatrení

Ministerstvo vnútra v rokoch 2017 a 2018 vedome skartovalo obrovské množstvo osobných spisov príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Išlo o najväčšie hromadné skartácie od decembra 1989, keď ich nariadil posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc.

Zo spisov je možné rekonštruovať činnosť zamestnancov Štátnej bezpečnosti, ktorá v rokoch 1948 až 1989 slúžila aj ako represívny orgán. Podľa zákona z roku 2002 malo ministerstvo vnútra tieto spisy presunúť Ústavu pamäti národa (ÚPN), ktorý sa zaoberá totalitnými režimami na Slovensku. Po dlhoročných obštrukciách zo strany ministerstva sa tak nestalo a v čase, keď ho viedol Robert Kaliňák zo Smeru, dokumenty potichu skartovali.

Nemilé prekvapenie pre historikov

Išlo o spisy príslušníkov narodených v rokoch 1931 – 1936. Zlikvidovali ich v roku 2017 a ročník narodenia 1937 potom nenávratne zničili v roku 2018. Ročníky narodenia týchto príslušníkov ukazujú, že mohli byť aktívni už v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď štátna bezpečnosť aktívne prenasledovala občanov z politických aj náboženských dôvodov. Ľudia končili na dlhé roky vo väzení, nútili ich odísť z vtedajšieho Československa, alebo mali zastavený pracovný postup práve pričinením vtedajšej Štátnej bezpečnosti.

Ústav pamäti národa považuje likvidáciu dokumentov za protizákonnú, a podal preto trestné oznámenie.

Skartáciu dokumentov o príslušníkoch tajnej polície spoločne s likvidáciou personálnych spisov príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ktorej súčasťou ŠtB bola. Ministerstvo vnútra o tomto kroku tri roky mlčalo. Vedenie ÚPN sa o tom dozvedelo až vlani 19. októbra, keď rokovali s ministerstvom o ďalšom postupe pri vydávaní dokumentov.

Až vtedy zistili, že všetky osobné spisy príslušníkov ZNB vrátane eštebákov narodených v rokoch 1931 až 1937 sú nenávratne zničené. Na predstavu – Alojz Lorenc je ročník narodenia 1939.

Ministerstvo vnútra následne skartáciu potvrdilo Denníku N s tým, že sa to stalo v rokoch 2017 a 2018. Oficiálnu informáciu o datovaní likvidácie spisov doteraz nemali ani v ÚPN. Oznámili im len, že dokumenty už neexistujú, a tak im ich nemôžu odstúpiť.

Eštebáci slúžili od polovice 50. rokov

Ročníky príslušníkov 1931 až 1937 podľa historika z ÚPN Ľubomír Morbachera nastupovali do služobného pomeru od druhej polovice 50. rokov. „V období normalizácie, pokiaľ sa ‚nezdiskreditovali‘ akýmkoľvek náznakom odmietnutia okupácie z roku 1968, boli predurčení na vedúce pozície v zložkách ŠtB a ministerstva vnútra.“

Boli medzi nimi aj významní eštebáci? „V roku 1937 sa napríklad narodil posledný náčelník Správy kontrarozviedky v Bratislave plk. RSDr. Štefan Homola,“ odpovedá historik.

Zničené museli byť spisy príslušníkov pôsobiacich na rôznych útvaroch ŠtB. „Napríklad na rozviedke, kontrarozviedke (boj s vnútorným nepriateľom), sledovaní, odpočúvaní, previerke korešpondencie, pasoch a vízach, vojenskej kontrarozviedke či ochranke vysokých straníkov. Od ich pracovného zaradenia sa odvíjali konkrétne akcie, na ktorých sa podieľali,“ vysvetľuje Ľubomír Morbacher.

Ľutujú, že opomenuli

ÚPN aj preto konštatuje, že ministerstvo zlikvidovalo dôležité a nenahraditeľné dokumenty, ktoré mali zo zákona odovzdať ústavu. Už od roku 2002 platí zákon o pamäti národa, podľa ktorého malo ministerstvo vnútra odovzdať ÚPN všetky dokumenty o činnosti bezpečnostných zložiek spred roku 1990 do ôsmich mesiacov od jeho účinnosti.

Niektoré dokumenty ministerstvo ÚPN odovzdalo, keď však v roku 2011 úrad žiadal aj personálne spisy príslušníkov narodených po roku 1930, ministerstvo to odmietlo spraviť. Prečo tak spravili?

Môže za tým byť skutočnosť, že mnohí príslušníci ZNB, čo je dobové označenie pre policajné orgány a ŠtB, pre ministerstvo pracovali aj po páde komunizmu, a išlo teda aj o údaje o ich práci po roku 1990.

Ako sa na skartácie z rokov 2017 a 2018 pozerá súčasné vedenie ministerstva, ktoré vedie Roman Mikulec (OĽaNO)? Vyraďovanie registratúrnych záznamov označilo za štandardný proces a bežné plnenie povinností.

„Situáciu vzniknutú opomenutím ponúknutia na selekciu (odovzdanie ÚPN – pozn. red.) hodnotí vedenie ministerstva s poľutovaním. Dovoľuje si zdôrazniť, že napriek nedopatreniu pri skartácii osobných spisov príslušníkov ŠtB, ktorá tvorila minoritnú skupinu z celkového objemu vyraďovanej personálnej agendy, je možné zdokumentovať celý priebeh služby väčšiny príslušníkov ŠtB na základe zachovaných osobných evidenčných kariet.“

Tvrdia, že povinne vyraďovali

Ministerstvo likvidáciu vysvetľuje tak, že podľa zákona o archívoch a registratúrach „je vyraďovacie konanie povinný realizovať každý pôvodca registratúry“. Osobné spisy označilo za „vo všeobecnosti registratúrne záznamy bez trvalej dokumentárnej hodnoty, keď ich obsah tvorí bežná dokumentácia, týkajúca sa pracovného pomeru zamestnanca“.

Spisy teda podľa odpovede vyradili a potom zlikvidovali podľa vlastného registratúrneho plánu. „Pri osobných spisoch je vo všeobecnosti s prihliadnutím na vek odchodu do dôchodku, ako aj priemernú dĺžku života odporúčaná lehota uloženia na 75 rokov od narodenia zamestnanca. V registratúrnom pláne ministerstva vnútra je to dokonca 80 rokov od narodenia.“

Skartácie by už ďalej pokračovať nemali. Matovičova vláda v septembri 2020 ministrom vnútra, obrany, spravodlivosti a riaditeľovi SIS nariadila zastaviť všetky vyraďovacie konania a skartácie dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek a začať rokovať s ÚPN o termíne ich odovzdania.

Nariadenie súviselo aj s tým, že koalícia následne minulý rok presadila zákon, ktorým sa znižujú dôchodky bývalým eštebákom a predstaviteľom komunistického režimu.

Skartácie sa týkali okolo 800 eštebákov

Historik z ÚPN Ľubomír Morbacher jednoznačne odmieta, že by išlo o dokumenty bez dokumentárnej hodnoty. Osobné spisy príslušníkov štátnej bezpečnosti obsahovali fotografie, motiváciu na vstup do ŠtB. Ďalej sú tam aj rukou písané životopisy, ktorých obsah sa často menil podľa aktuálnej politickej situácie, priebeh kariéry, služobné hodnotenia a odmeny s názvami akcií, za ktoré príslušníci zodpovedali. Zároveň sú tam služby v zahraničí, ale aj prípadné tresty, absolvované odborné školy, napríklad aj v Sovietskom zväze, a mnohé ďalšie informácie a súvislosti.

Dajú sa skartované informácie získať z iných zdrojov?

„Určitú časť údajov sme schopní získať z osobnej evidenčnej karty, kádrových rozkazov, prípadne agentúrnych a operatívnych spisov, respektíve materiálov pomocnej evidencie. Tieto údaje však treba verifikovať a podrobiť kritike, čo práve z dôvodu skartácie dokumentov nie je možné. Spomínané životopisy z pera príslušníkov s ich motiváciami a ďalšie údaje zo spisov sú nenávratne zničené,“ vysvetľuje Morbacher.

Okrem spisov príslušníkov ZNB – a teda aj ŠtB – v rokoch 2017 a 2018 skartovali aj spisy Vojenskej kontrarozviedky, ktorá bola vtedy súčasťou ŠtB. „Ide teda o sedem ročníkov príslušníkov a celkove muselo ísť o tisíce spisov. Odhadom v zložkách ŠtB pôsobilo približne 800 príslušníkov,“ opisuje množstvo skartovaných spisov historik.

O zodpovedných mlčia

Kto skartácie nariadil? Denník N sa ministerstva pýtal na konkrétne osoby, ktoré navrhli spisy zlikvidovať, aj na tých, ktorí to schválili. Ministerstvo tvrdí, že si len splnilo povinnosti „pôvodcu registratúry, ktoré vyplývajú zo zákona o archívoch a registratúrach a schválených interných predpisov“.

Bolo to s vedomím vtedajšieho ministra Kaliňáka? Ministerstvo vnútra odpovedá, že takýchto „vyraďovacích konaní“ boli desiatky a vedenie na to neupozorňovali.

Robert Kaliňák tvrdí, že o hromadných skartáciách spisov eštebákov narodených v rokoch 1931 až 1937 nevedel. „Nevedel som o tom a nevidím dôvod, prečo by som mal o tom vedieť. Skartácie prebiehajú podľa jasných plánov a podľa toho, aký na to majú program.“

Kaliňák na týchto skartáciách nevidí nič zvláštne, „najmä ak je to 30 rokov po Nežnej revolúcii – veď boli (spisy) 30 rokov k dispozícii“. Predpokladá, že ÚPN už zrejme má spisy príslušníkov ŠtB, ktorí slúžili napríklad v zložkách určených na boj s vnútorným nepriateľom. „Ale tí, čo slúžili na rampe, asi odovzdaní neboli, pretože ešte potom slúžili.“ Kaliňák si neodovzdanie spisov ÚPN vysvetľuje tým, že zrejme „boli živé“,  a dodáva, že on osobne s ÚPN o odovzdaní spisov nikdy nerokoval.

Na ministerstve vnútra v čase skartácie pôsobila aj Denisa Saková – najprv ako štátna tajomníčka a na jar 2018 Kaliňáka vo funkcii vystriedala. Na otázky o skartovaní od piatka súčasná poslankyňa za stranu Hlas neodpovedala.

Absolútna svojvôľa ako u Putina

Predseda dozornej rady UPN Martin Slávik považuje zničenie personálnych spisov za prejav absolútnej svojvôle zodpovedných osôb na ministerstve, ktoré roky vedome ignoruje zákon o ÚPN. „Je to prejav arogancie, ktorej vrchol predstavuje táto skartácia. Ničenie spisov v takej miere urobili naposledy príslušníci ŠtB (Lorencove skartácie).“

Martin Slávik opisuje aj to, ako úradníci ministerstva pri rokovaniach s ÚPN argumentovali rešpektovaním povinností, ktoré im vyplývajú aj zo zákona na ochranu osobných údajov.

„Ak si ochranu osobných údajov predstavujú tak, že nenávratne zničia dokument, ktorý osobné údaje obsahuje, tak fajn. Ale bez irónie. Toto ich konanie by som prirovnal ku konaniu ruských úradov pri aktuálnom zničení inštitúcie Memorial, ktorá dokumentovala stalinistické zločiny.“

Podľa Slávika je to konanie v duchu totalitného a dnes aj putinovského hesla, že kto ovláda minulosť, ovláda aj prítomnosť a budúcnosť. „Jedinou cestou, ako takému konaniu do budúcnosti zabrániť, je, že personálne spisy príslušníkov ŠtB budú bez ďalších obštrukcií a v príslušnej stanovenej lehote odovzdané do ÚPN, kam patria.“

Predseda dozornej rady ÚPN Slávik dodáva, že politici by si mali uvedomiť, že politika vyrovnania sa s minulosťou nie je žiadna historická téma a ÚPN nevznikol preto, aby bol historickým ústavom. „Vyrovnanie s minulosťou je veľmi živá téma, je to zásadná bezpečnostná otázka. Pozrite sa, kam viedlo to, že sme najmä vďaka ignorácii zo strany politikov, personálnej a mentálnej kontinuite na súdoch a prokuratúrach neboli schopní odsúdiť komunistických zločincov.“

Pokiaľ u nás takýto prístup budeme na Slovensku akceptovať, tak „súčasný rezident KGB na ruskom veľvyslanectve môže spokojne popíjať čaj zo samovaru a sledovať rozklad štátu v priamom prenose“.

Slávik pripomína, že ministerstvo blokuje odovzdávanie dokumentov ÚPN už takmer 20 rokov, takže si myslí, že príslušníkov ŠtB, ktorí vo svojich kariérach v službách vnútra pokračovali aj po roku 1989, boli stovky, ak nie tisíce.