Slovensko nepotrebuje referendum, aby zistilo, kto je jeho spojencom
Vyvolávať falošnou obavou o bezpečnosť Slovenska hystériu a strach v ľuďoch je najpodlejší politický čin.
Autor je bývalý štátny tajomník MK SR, v súčasnosti je predsedom platformy Mosta-Híd strany Aliancia
Slovensko je nezávislá krajina, a preto bez nášho súhlasu na naše územie nemôže vstúpiť žiadne vojsko. Je to v našej ústave. Bez súhlasu vlády a parlamentu to jednoducho nie je možné. Máme teda stopercentnú kontrolu.
Mať spojencov je vždy dobrá vec a Slovensko našťastie spojencov má. Spojenci na území spojeneckých krajín (aj bez bilaterálnych zmlúv) pravidelne cvičia spoločne, aby sa navzájom mohli chrániť a čeliť vonkajším hrozbám. Spojenci sú už takí, občas to robia, ale vždy iba so súhlasom dotknutej krajiny. Na našom území sa má len v prvom polroku 2022 konať 32 vojenských cvičení s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl a slovenskí vojaci by mali byť vyslaní na 60 cvičení v zahraničí. Lebo spojenci…
Medzi našich spojencov patria okrem iných Česko, Maďarsko, Severné Macedónsko, Turecko, Nemecko, Albánsko, ale aj Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké. Rusko medzi spojencov Slovenska nepatrí.
Uzatvárať bilaterálne zmluvy medzi spojencami je prirodzená vec. Slovensku z bilaterálnej zmluvy s jeho spojencom nevyplývajú žiadne nevýhody. Skôr naopak, vďaka nej sa naša vojenská infraštruktúra zmodernizuje.
Ukazovať prstom na najsilnejšieho spojenca Slovenska v čase, keď Európa a celý svet s opodstatnenými obavami sledujú konanie Ruska a čakajú na výsledky rokovaní s Putinom, je pomýlené. Vyvolávať hystériu a strašiť ľudí akousi inváziou je farizejstvo. V tomto hrá prím, tak ako v roku 2019, líder SNS Andrej Danko, ale na tento vlak demagógie naskočili mnohí aj spomedzi súčasnej parlamentnej „elity“. Vyvolávať falošnou obavou o bezpečnosť Slovenska hystériu a strach v ľuďoch je najpodlejší politický čin.
V súvislosti s rámcovou dohodou, ktorú Slovensko uzatvára, sa spomína aj Varšavská zmluva. Nuž, aj ja som si na ňu spomenul, ale v súvislosti s dianím v Kazachstane, kde „mierovú misiu“ práve predvádza jej nástupca – Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Podobné „mierové akcie“ tu v strednej Európe poznáme z rokov ’56 a ’68, keď cieľom bezpečnostného spojenectva nebola ochrana pred vonkajším nebezpečenstvom, ale zabránenie demokratickým zmenám v členských krajinách. Aj ODKB je spojenectvo, ale ruského typu. Bezpečnostné spojenectvo tohto druhu a takých spojencov nepotrebujeme.
🗳 Predplatitelia Denníka N, pomôžte prvovoličom zorientovať sa v politike. Do 30. septembra môžu mať prístup k Denníku N zadarmo – stačí s nimi zdieľať stránku Prvevolby.sk.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
