Psychiater Šuba: Samovražedné myšlienky majú aj 10-ročné deti, nárast depresie a úzkostí bol u detí už pred pandémiou
Všetky lôžka na klinike detskej psychiatrie na Kramároch sú počas pandémie obsadené iba akútnymi prípadmi. „Hasíme len urgentné stavy,“ vraví detský psychiater Ján Šuba o aktuálnej situácii.
Čo má robiť rodič, ak 12-ročné dieťa začne hovoriť, že by si vypilo? Stúpa počet detí, ktoré sú závislé od internetu, a čím je spôsobený nárast sebapoškodzovania detí a mladých? „Dorastenci nám hovoria, že spôsobenie fyzickej bolesti im uľahčuje znášať či prehlušiť napätie a psychickú bolesť,“ vraví Šuba.
Denník N sa s Jánom Šubom rozprával aj o stave detskej psychiatrie na Slovensku – prečo nemáme ani 50 detských psychiatrov a ako lekár hodnotí nedostatok doliečovacích lôžok v krajine?
„Deti a mladí zažívajú nesmierne veľa frustrácie, je to spôsobené nastavením na výkon a neustálym sociálnym tlakom. No zároveň mám pocit, že táto generácia je krehkejšia, ako sme boli my. Existuje skupina mladých, ktorá nad tým mávne rukou, ale časť detí je veľmi citlivá a ľahko ich možno zraniť,“ vraví lekár.
V rozhovore sa dočítate aj:
- či dochádza k nárastu ADHD a či pribúdajú aj chlapci s poruchami príjmu potravy;
- čo povedať rodine, ktorá má pocity viny, ak dieťa trpí úzkosťou alebo má samovražedné sklony;
- ako nájsť cestu k duši dieťaťa a ako s nimi lekári nadväzujú vzťah.
Čo ako detský psychiater hovoríte na prípad z Miloslavova, kde deti opili a donaha vyzliekli 11-ročné dievča?
Nerád sa vyjadrujem ku konkrétnym prípadom; slová treba vážiť na lekárnických váhach. Vo všeobecnosti platí, že v takýchto situáciách možno hovoriť o vplyve osobnostných dispozícií, rodinného zázemia či schopnosti spracovať frustrujúce podnety spojené s covidom.
Takých frustrujúcich podnetov je teraz pre deti veľa?
Veľmi veľa, ale platí to aj pre dospelých. Ak rodina funguje dobre, rodičia netrpia duševnou poruchou a ide o štandardné osobnosti, ktoré majú pochopenie pre svoje deti, je to pre deti ochranný faktor. Ak sú dospelí členovia rodiny nadmerne frustrovaní, napríklad stratou zamestnania či znížením príjmov, ich frustrácie môžu prekročiť ich kompenzačné možnosti. Niekedy sa pridá alkohol, lockdownová ponorka, ochorenie v rodine, strata blízkeho alebo sa stupňuje aj domáce násilie. Také prostredie je pre deti toxické.
Deti sú frustrované vo všetkých vekových kategóriách?
Áno, hádam len okrem najmenších detí, ktoré sú spravidla chránené a ušetrené pred psychickým tlakom v rodine. Ale ani to nemusí byť pravda, ukáže to až čas.
