V Bosne som ostal, mám tu kosti zavraždených najbližších, hovorí muž, ktorý inšpiroval Európsky film roka 2021
Hasan Nuhanović (52) je jeden z mála bosnianskych mužov, ktorí prežili genocídu v júli 1995.
V rozhovore opisuje dramatické vojnové udalosti, aké Európa od roku 1995 nezažila. Holanďania mohli zachrániť mojich najbližších tým, že ich zapíšu na zoznam evakuovaných, neurobili to však, odvolávali sa na predpisy, hovorí. A dodáva, že jeho otec mohol prežiť, odmietol však opustiť manželku a druhého syna.
Rozprávame sa:
- čo na filme, ktorý je inšpirovaný jeho príbehom, nesedí;
- ako vyzeral jeho život v Srebrenici;
- ako sa stal svedkom genocídy;
- prečo ostal žiť v Sarajeve.
Čo je v hranom filme Quo vadis, Aida? podobné s vaším skutočným príbehom?
Štyri roky nemám s režisérkou žiadny kontakt.
Prečo?
Ešte skôr ako film natočila, sme mali problémy so scenárom. Ja som ten film nevidel, nechcel som. Mám s tým veľa problémov. Iba na YouTube som videl zopár krátkych sekvencií. Režisérka postavila príbeh filmu na mojom osobnom príbehu. A nevychádzala pritom z mojej knihy Pod vlajkou OSN, ktorá na tie udalosti ponúka oveľa širší pohľad.
Trailer na film Quo vadis, Aida?
Čo konkrétne vám na filme prekáža?
Naproblematickejšia časť, ktorú som zatiaľ videl, je, keď holandský plukovník Karremans
