Denník N

Figeľ: Homosexuáli sú plnohodnotní ľudia, no ich manželstvo odmietam

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Predseda KDH Ján Figeľ hovorí o pravicovej vláde. Má ale problém jasne odpovedať na otázku, či by mohli v roku 2016 nakoniec skončiť v koalícii so Smerom.

Keď si spočítate preferencie Siete, KDH, OĽaNO, strany Most-Híd a prípadne SMK, je tam dosť na vytvorenie vlády. Išli by ste do takej koalície?

Slovensko potrebuje zmeniť ľavicovú orientáciu práve pre súvislosti ako korupcia, nezamestnanosť, dlhodobé sociálne dopady alebo stagnovanie regiónov. Odpoveďou môže byť stabilná a zodpovedná vláda – stredopravá alternatíva, v ktorej by malo KDH zohrávať vážnu úlohu. To, že má opozícia v prieskumoch navrch, je dobrý signál, otázka však stojí, či je možná stabilita širokej zostavy. Radičovej koalícia tu mohla byť do minulého leta, mohla mať oveľa lepšie výsledky, ale aj odkaz pre voličov. Žiaľ, práve pravicoví kolegovia ju predčasne odstavili.

Už ste o tom teda zapochybovali. Je teda odpoveď áno, alebo nie?

Nie, zapochyboval, ale potvrdil som fakt, ktorý znamenal rozvinutie červeného koberca Robertovi Ficovi. Z tejto lekcie sa musí každý poučiť.

V minulosti ste hovorili, že ideálna koalícia je KDH, Most, SDKÚ. Už len kvôli tomu, kde je SDKÚ, spolu vládu nevytvoria. Aká je teda ideálna koalícia?

Ideálna koalícia sú silné slová. Neviem, či existujú ideálne možnosti. Skôr realizmus a moja osobná skúsenosť potvrdzujú, že treba stavať na hodnotách a programe – na základe presvedčenia a cieľov.

S hodnotovými vecami asi problém nebude. To, čo sa tu teraz núka, sú hlavne konzervatívne strany a politici. Zlyháva to na iných veciach. Išli by ste do koalície so Sieťou, Mostom a OĽaNO?

Zhodnime sa na tom, že predpoklady pre stredopravú väčšinu existujú a je našou zodpovednosťou urobiť všetko pre ich naplnenie.

Dokážete si predstaviť ísť do vlády s Radoslavom Procházkom ako premiérom?

To je predbiehanie situácie aj samotných volieb, ktoré rozdajú karty. Ponuka na serióznu a konštruktívnu spoluprácu so strany KDH je na stole, diskutujeme o nej a pracujeme na tom, aby bola programová, zrozumiteľná a atraktívna.

JÁN FÍGE¼
Foto N – Vladimír Šimíček

Veľa možností tu nie je. Ak bude pravicová koalícia, premiér vychádza na vás, Procházku alebo Matoviča.

Nezaoberáme sa ani sami sebou, ani špekuláciami a kombinatorikou, ale tým, čo Slovensko potrebuje. Náš snem v Poprade a jeho druhý diel v Nitre je zameraný na tri programové priority – rodina, práca a spravodlivosť. To je taká kľúčová agenda, ktorá pozýva k zodpovednosti, že ju považujem za odpoveď na vaše otázky v zmysle, aké má byť Slovensko a kam ho smerovať. Personálna či štrukturálna zostava je druhoradou súčasťou tej odpovede.

Program ste si vždy doladili. Problém je v niečom inom. A keď som povedal Matovič, prevrátili ste očami. Viete si predstaviť ísť do koalície s ním?

To nie je o predstavivosti, ale o tom, že Igor Matovič v decembri odvoláva premiéra Fica, v ktorého vláde má vlastného splnomocnenca. Na jednej strane mu vypisuje nedôveru, na druhej s dôverou spolu rozdeľujú európske fondy. Čo to je? Máme rok a niečo do volieb a máme dostatok času na to, aby sa obnovovala a budovala dôvera. V politike je rozhodujúca pre súdržnosť a zodpovednosť.

Hovoríte o dôvere. Procházku si Matovič tajne nahral. Dôverujete mu? Má splnomocnenca a diktafón.

Komunikujem s každým, kto považuje komunikáciu so mnou za potrebnú a konštruktívnu, ale takéto postupy v politika a v živote odmietam. A, samozrejme, tieto metódy hovoria vylučujúco o dôvere.

Vylúčil sa teda z koalície?

Igor Matovič musí opustiť takéto metódy, ak chce budovať dôveru. Práve dvojtvárnosť a zákernosť môže byť väčšou prekážkou vzniku pravicovej koalície ako Robert Fico.

Čo to znamená? Musí vám sľúbiť, že si vás nebude nahrávať?

To je otázka na neho. Naša odpoveď je o ponuke stratégie a základného programu pre občanov. Kto zmýšľa podobne, je pozvaný do spolupráce. KDH je otvorené na spoluprácu s cieľom prekonávať dnešné ľavicové smerovanie Slovenska.

Mohli by sme to ukončiť odpoveďou, ktorá bude áno, alebo nie? Dokážete si predstaviť, že natoľko uveríte Matovičovi, že s ním pôjdete do vlády?

My nemáme taký spor, aký majú medzi sebou iní v rámci opozície. Preto táto otázka skôr náleží iným. KDH je tu od roku 1989 ako ľudové hnutie budované zdola na presvedčení. Táto skúsenosť je až výnimočná oproti iným subjektom. Sme ju pripravení zdieľať pre dobro ľudí. Tí, ktorí zmýšľajú rovnako hodnotovo a programovo podobne, sú logickými partnermi na spoluprácu.

Matovič je konzervatívny politik. Stále sa vraciam k tomu, či teda áno, alebo nie.

Ja sa vraciam k realite, ktorou je OĽaNO, kde sú k zásadným veciam zásadne odlišné postoje v rámci jedného subjektu. Nie na podružné, ale na hodnotové a principiálne veci. A subjekt, ktorý má byť dôveryhodný pre vzťahy a stabilitu, má mať predvídateľné a jednoznačné postoje práve preto, aby nebolo treba každý týždeň riešiť otázku stability koalície.

JÁN FÍGE¼
Foto N – Vladimír Šimíček

 

Takže musí mať kompaktný poslanecký klub, ktorý bude držať dohody?

Držať dohody a musí byť nastavený nielen na povalenie Fica, alebo na pozíciu byť proti. Musí byť nastavený na pozíciu byť za, stabilne a dlhodobo.

A keď k OĽaNO pridáme Novu a SaS, s nimi by ste sa dokázali dohodnúť na povolebnej spolupráci?

Kladiete mi otázky o iných, čo ja z princípu robím nerád.

Táto séria rozhovorov je o vzťahoch v pravici a ako to s ňou vyzerá. Preto sa na to pýtam.

S pravicou by to mohlo dopadnúť inak, keby Igor Matovič a Richard Sulík hlasovali inak o požiadavke, ktorú postulovala premiérka a so vzopätými rukami ich v pléne parlamentu prosila o podporu. Oni uprednostnili svoj pohľad a svoj záujem a položili prvú nekomunistickú vládu na Slovensku. Nestačí byť spätí na tom, že sme proti Ficovi a korupcii. Treba aj spoločný program. A ak niekto usiluje o poskladanie subjektu len preto, aby sa dostal do parlamentu, nestačí to.

Čo hovoríte na to, ako Procházka vysvetľoval financovanie kampane? Je to pre vás problém?

Je pravda, že v posledných prezidentských voľbách výrazne ovplyvnili kampaň fenomény ako antipolitika, antifico, ale aj financie. Z tohoto pohľadu zostali pri osobe Radoslava Procházku skôr otázniky než odpovede.

Ako ste vnímali ten moment, ako sa Procházka zachoval, keď mal vysloviť na tlačovku podporu Andrejovi Kiskovi?

To je podobná súvislosť, lebo keď bola na jednej z predvolebných debát otázka, či sa kandidáti dokážu navzájom podporiť v druhom kole, jeho ubezpečovanie bolo spontánne a bez akéhokoľvek zaváhania. Realita však bola iná. Slovo treba dodržiavať.

Má zmysel obnoviť opozičné stretnutia, aby sa opozícia dala dohromady?

Je dôležité, aby sa strany nezaoberali samy sebou, ale tým, čo potrebuje spoločnosť. Mali by vytvárať vzťahy na báze hodnôt a programu. A áno, po tretie je potrebný dialóg a komunikácia.

Mala by opozícia opäť robiť spoločné tlačovky a dávať spoločné vyhlásenia?

Najviac komunikujeme s Mostom. Ak sú dôvody pre deklarovanie spoločných postojov, sme na to pripravení. Ak nie, tak je to skôr teatrálne.

Už nehovoríte o SDKÚ. Aj vy ste ju už odpísali?

Tvrdé slovo, ale ak niekto odpísal SDKÚ, sú to oni sami – jednotlivo a rôznym pomerom. SDKÚ sa samolikvidovala a mne je to skôr ľúto v tom zmysle, že Slovensko potrebuje stabilné, predvídateľné, hodnotovo a programovo ukotvené subjekty. SDKÚ bola druhou stranou v poradí v histórii 25 rokov slobody, ktorá mohla potvrdiť, že nie je stranou len svojho zakladateľa. Ukazuje sa však, že SDKÚ je v ťažkej a možno finálnej fáze.

Čo by ste urobili vy, keby ste boli v pozícii Pavla Freša?

Neviem si takú pozíciu predstaviť. Viesť stranu bez podpory väčšiny je už otázkou integrity osoby, nielen integrity strany.

JÁN FÍGE¼
Foto N – Vladimír Šimíček

Pred každými voľbami riešime s KDH rovnakú otázku: je možné, že KDH pôjde do koalície so Smerom? Viete mi odpovedať na otázku jednoznačne – áno, alebo nie?

Som predsedom päť rokov a na prvú takúto otázku som nielen odpovedal, ale som ju aj riešil v roku 2010 – a my sme mohli ísť so Smerom. Ale išli sme tak, ako sme hovorili. To bol skutok, nielen slová. Dnes to hovorím obdobne a som presvedčený, že je dôležité nielen hovoriť, ale si za slovom aj stáť. Našom cieľom je zmeniť ľavicové smerovanie. Našim politickým cieľom je vymeniť Smer vo vláde.

Takže áno, alebo nie? Je možné, že pôjdete so Smerom?

KDH chce Smer vystriedať. To neznamená dopĺňať Smer, ani mu asistovať.

Otázka ale znie, či je to možné. Ja napríklad chcem jaguár, ale je možné, že si kúpim škodovku. Takže áno, či nie? Vašich voličov to určite zaujíma.

Voliči chcú skôr iné odpovede – či tu bude právny štát, či tu bude korupcia rásť, alebo klesať, či bude nezamestnanosť dvojciferná, ako bude fungovať Slovensko. Som presvedčený, že toto je záujem občanov. Tieto kombinácie skôr predbiehajú nielen vývoj, ale ako keby kládli na prvé miesto kto, s kým, proti komu, namiesto zámeru aké Slovensko a ako ďalej.

Takže neviete odpovedať na otázku spôsobom áno alebo nie.

Viem odpovedať na otázku tak, že nám záleží na hodnotách a programe, ktoré nás viažu ako subjekt voči občanom – to znamená, že naša povinnosť je slúžiť ľuďom a nie vlastnému záujmu. Za druhé – usilovať o spoločné dobro. Ale podstatnou odpoveďou na vašu otázku je, že chceme reprezentovať alternatívu voči Smeru a to znamená nielen zastaviť ľavicové smerovanie, ale Smer vo vláde vymeniť.

KDH sa pred dvoma rokmi omladzovalo tak, že si zvolilo za podpredsedov Petra Belinského, Miloša Moravčíka a Miroslavu Szitovú. Keby som sa spýtal kolegov v redakcii, kto sú podpredsedovia KDH, väčšina by si na tieto mená nespomenula. Bolo to dobré rozhodnutie?

Ak ich chcete viac spoznať, odporúčal by som ich pozvať na rozhovor. Áno, sú to nové tváre, mladé tváre. Miloš Moravčík je najmladší medzi podpredsedami parlamentných strán. V KDH je realitou nielen výmena, ale aj účasť mladých. Títo traja však zatiaľ nemajú poslanecký mandát, a preto nie sú na parlamentnom ihrisku, kde je oveľa väčšia viditeľnosť a komunikačná príležitosť.

Čo hovoríte na to, že Markíza a RTVS neumožnili Aliancii za rodinu kúpiť si reklamné spoty k referendu?

Nepovažujem to za dobré, pretože médiá by mali slúžiť verejnému záujmu a byť otvorené pre verejnú komunikáciu. Referendum je tu, prichádza ako veľká téma a je dôležité, aby ho Slovensko v plnom slova zmysle priamej demokracie zvládlo. Teraz nemyslím, či bude platné, alebo nie, ale aby sme sa nebáli seba, alebo vnútorného slovenského prostredia, ale naopak formovali ho k otvorenosti, férovosti, a k tomu majú médiá nielen veľkú príležitosť, ale aj zodpovednosť.

Odvysielať reklamu nie je povinnosť médií – zákonná, ani morálna, hoci niektorí dokonca tvrdia, že to je porušovanie slobody slova.

Nehovorme o povinnosti, ale o etike služby verejnému záujmu. Už vyhlásené referendum je vyjadrením verejného záujmu občanov a vytvorenie primeraného a konštruktívneho komunikačného priestoru je skôr vyjadrením spoluzodpovednosti za vývoj Slovenska. Nie je to povinnosť, ale je to veľká výzva.

Je niekto z vašich známych alebo priateľov homosexuál?

Poznám homosexuálov a nepovažujem to za tabu, alebo problém.

Považujete ich za plnohodnotných ľudí?

Sú to plnohodnotní ľudia.

Prečo im teda neumožníte rovnaké práva? Keďže asi nemá zmysel baviť sa s vami o ich manželstvách, prečo im nepovoliť aspoň registrované partnerstvá?

Dnes už existujú základné predpoklady pre spoločné domácnosti a pre osoby, ktoré v nej žijú a pre zdieľanie istých osobných údajov i záujmov. Ak je to treba dopĺňať, vylepšovať, prosím, poďme to robiť cez občiansky zákonník, čím zároveň riešime nezosobášené heterosexuálne páry. Ale zmiešavať manželstvo a partnerstvo, respektíve práva, ktoré s tým súvisia, je cesta, ktorú odmietame. Tento týždeň Ústavný súd v Rakúsku rozhodol, že registrované páry musia mať rovnaké práva ako zosobášené, čiže aj adopciu detí. To nie je v najlepšom záujme detí a nie je to cesta, ktorú by KDH podporovalo. A nikto sa nepýtal Rakúšanov, či to chcú, ale pár sudcov vo Viedni sa odvolalo na pár sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a bolo to na svete.

Ako viete, že to nie je v najlepšom záujme detí? Vychádzate z nejakých štúdií, alebo je to len vaše presvedčenie?

Vychádzam nielen z presvedčenia, ale aj z vedeckých štúdií, z medzinárodného práva – z dohovoru o ochrane práv dieťaťa.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Aké štúdie máte na mysli a čo z nich vychádza?

Odkedy sa desaťročia v západných krajinách podporujú rôzne formy spolužitia a starostlivosti o deti, existujú vedecké súhrnné poznatky o dopadoch na budúcnosť takto vychovávaných detí.

Sú aj štúdie, ktoré tvrdia, že to tak nie je. Podľa čoho si vyberáte, ktorým veríte? Poviete si, že veríte tej, z ktorej vám to tak nejako prirodzene vychádza?

Krásne slovo ste použili. Rozum, prirodzený zákon existuje. A ja som presvedčený, že každé dieťa potrebuje starostlivého otca a milujúcu mamu. Môžeme teraz polemizovať o všelijakých situáciách v rodine, ale to prirodzené a rozumné je na strane manželstva a zodpovednej rodiny.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako by sa zmenilo vaše nazeranie na homosexuálov a registrované partnerstvá, keby išlo o vaše deti? Neprispôsobilo by vám to názor?

Žijem reálny, nie hypotetický život. Vnímam každého s jeho originalitou a autenticitou. Nielen moje, ale všetky deti. Rešpektujem dôstojnosť každej ľudskej osoby a vo všetkých fázach života. Problém pri procesoch, ktoré tu prebiehajú je, že je to salámová metóda. Najprv hovorí o úprave vzťahov, potom o partnerstve, ktoré chce mať práva ako manželstvo, a následne to dopadá na celú sféru tak, že je zasiahnutá relativizmom a dokonca ideológiou.

Hovoríte o tom, že homosexuálov vnímate ako rovnoprávnych ľudí. Asi súhlasíte, že každý človek by mal mať nárok byť v živote šťastný a žiť naplnený život.

Áno.

Neželali by ste im, aby žili najšťastnejšie ako môžu? Registrované partnerstvo by im možno stačilo na to, aby sa cítili rovnoprávnejšie a mohli mať rovnaké práva ako napríklad dedenie.

Ja im to nielen želám, ale ak treba upraviť legislatívu, poďme o tom diskutovať cez Občiansky zákonník. Ale povedať, že partnerstvo je podobné alebo totožné ako manželstvo, to odmietam.

Manželstvo je manželstvo a partnerstvo je partnerstvo.

Prirodzený zákon pozná manželstvo ako zväzok muža a ženy. Ale iné formy deklarovať ako oprávnené na tie práva, ktoré patria mužovi a žene v ich komplementarite, je nenáležité. O spoločnej domácnosti, živote partnerov v nej, o právach, nástrojoch môžeme nielen debatovať, ale ich aj rozvíjať. Ale treba chrániť manželstvo, napomáhať rodine a zodpovednej výchove detí.

To s tým ale nič nemá. Prečo im nechcete umožniť nechať sa na matrike zaregistrovať, keď chcú spolu trvale žiť?

Prax v iných krajinách ukazuje, že registrované partnerstvá sú len medzikrok, cieľ je adopcia a výchova detí. V minulom roku sme po deväťročnom úsilí dospeli k postoju, ktorý je konštitučný a znie, že manželstvo je výlučným vzťahom medzi mužom a ženou. Následne to upravuje zákon o rodine a ďalšia legislatíva. Na to nadväzujú ďalšie ustanovenia na ochranu rodiny a rodičovstva. Toto je základná zodpovednosť štátu. Pre spolužitie akýchkoľvek iných osôb treba vytvárať prostredie, ktoré je slobodné, konštruktívne, ale dávať to na jednu roveň, to my odmietame.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie