Nedeľná nekázeň: Proroci mlčia
„V útrobách oltárov sa plodia plaché myši.
Patina pokrýva velebu súsoší,
pretože je dosnené, dožité,
nevedia ďalej proroci.
U chladných oltárov tak mlčia bez rozvahy.
Suchými ústami modlitby pradú do nocí.
Zo slávy zvlečení tu ležia polonahí.“
Tak opisuje dôsledok straty kontaktu človeka s Bohom básnik Milan Rúfus. Mnohé kostoly, posvätné miesta pustnú. Prestávajú byť miestom, kde by človek počúval o Božej dobrote a kráse, kde by čerpal inšpirácie, ako život pozdvihnúť a povzniesť. Je „dosnené, dožité“, proroci mlčia. Mandátu pokračovať v Ježišovom diele lásky, byť advokátmi ľudskosti, sa mnohí vzdali. Možno ešte so zotrvačnosťou hovoria o vernosti, poslušnosti a pokore, ale nikto im už nerozumie. A neverí.
Veľké slová o kresťanských hodnotách, kresťanskej kultúre nestačia.
Chýba im naplnenie, chýba láska, ktorá by namiesto moralizovania a súdov prinášala nádej nových začiatkov.