Denník N

Pred zničujúcimi asteroidmi nás ochránil najmä Jupiter. V minulosti to bolo oveľa drsnejšie, hovorí astronóm

Umelecké stvárnenie kolízie asteroidov. Zdroj-NASA/JPL-Caltech
Umelecké stvárnenie kolízie asteroidov. Zdroj-NASA/JPL-Caltech

Film Don’t look up nie je prvým, v ktorom sa snaží život na Zemi vyhladiť vesmírne teleso. Astronóm Marián Jakubík hovorí o tom, či sa to môže stať v realite, kto sleduje okolitý vesmír, aby sa presvedčil, že na nás nič neletí, a ako to vyzeralo naposledy, keď nám mimozemské horniny skomplikovali život.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • aký veľký by musel byť asteroid, ktorý by ohrozil ľudstvo;
  • ako vedcov vystrašil asteroid Apophis;
  • koľko ton vesmírnej hmoty na nás ročne spadne;
  • či by mohli meteority priniesť na Zem život;
  • čo treba robiť, keď človek nájde meteorit;
  • či by v praxi fungovali metódy na odklonenie asteroidu ako z filmov Don’t look up či Armagedon.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Sleduje niekto nonstop, či sa na Zem nerúti kométa alebo asteroid?

Tým, či nemôže na Zem dopadnúť nejaké mimozemské teleso, sme sa začali celosvetovo zaoberať až koncom 20. storočia vďaka vývoju špecializovaných ďalekohľadov, ktoré sledujú oblohu. Venuje sa tomu viacero medzinárodných projektov, ako Catalina Sky Survey či Pan-STARRS. Ďalekohľady v rámci nich sledujú oblohu a snažia sa zachytiť potenciálne nebezpečné asteroidy, ktoré by sa mohli zraziť so Zemou. Tie sa pohybujú na takzvaných kolíznych dráhach.

Kométy sú trochu iné, keďže často navštevujú slnečnú sústavu prvýkrát a ešte ich nemáme v hľadáčiku. Aj takéto telesá však vieme zachytiť, zistiť ich dráhy a prípadne ich monitorovať.

Kde na Slovensku sa takéto telesá pozorujú a komu dávate vedieť, keď niečo zbadáte?

Okrem toho, že každú noc automaticky sledujú oblohu, existujú aj projekty pozorovania blízko zemských asteroidov. Do takejto spolupráce sú zapojení aj naši pracovníci z Astronomického ústavu SAV, ktorý prevádzkuje observatórium na Skalnatom plese, či vedci z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, ktorí pozorujú z Modry. Svojimi dátami môžu v princípe prispieť aj amatérski astronómovia, ak majú dostatočne dobrú techniku.

Astronomické observatórium Skalnaté pleso počas rekonštrukcie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je to len také prvoplánové automatické prehľadávanie, ale robíme aj vedecký výskum objektov, ktoré nájdeme. To je veľmi zaujímavé, keďže sú to objekty ešte z obdobia, keď vznikala slnečná sústava.

Do akej miery sú dráhy komét a asteroidov predvídateľné? Ako dlho dopredu by sme vedeli, že na nás niečo letí?

Je tam množstvo voľných parametrov, ktoré treba zisťovať. Neviem vám povedať presný interval, pretože ide o to, kedy sa nám podarí daný objekt objaviť a urobiť dostatočné pozorovania, aby sme vedeli určiť dráhu objektu. Keď zistíme, že je kolízna, tak v princípe môžeme vedieť aj niekoľko rokov dopredu, že sem raz niečo také dopadne. Samozrejme, nejde o stopercentnú predpoveď, lebo medzitým sa letiaci objekt môže napríklad zraziť s iným telesom, ktoré ho vychýli. Ani tie výpočty však nie sú úplne presné.

Druhý extrém je, že by sme to teleso objavili priamo v ten deň. Ale to by sme ho už doslova videli na oblohe. To je problém hlavne pri objektoch, ktoré prilietajú od Slnka, a rolu hrá aj obežná dráha toho telesa. Ešte komplikovanejšie je hľadať kométy, ktoré prilietajú do slnečnej sústavy prvýkrát. Ak ich nenájdeme, obrazne povedané, „náhodou“,  tak ich v podstate ani nemusíme spozorovať.

Čiže okolo Zeme nie je nejaká pomyselná línia, od ktorej si všetko jasne všimneme?

Všimneme, ak to nebude letieť smerom od Slnka. Pretože Slnko prežiari oblohu natoľko, že objekt nevidíte.

Ako často na nás letia takéto horniny od Slnka?

Malých meteorov je množstvo. Obrovské telesá sú dnes zriedkavé, ale v minulosti to bolo oveľa drsnejšie. V histórii slnečnej sústavy, keď vznikli planéty ako Urán či Neptún a dotváral sa Mars, to bolo takmer každú chvíľu. V slnečnej sústave totiž zostal materiál, ktorý sa už nedokázal ďalej zlepiť a vytvoriť planétu. Keďže bol všade, dopady na vznikajúce planéty a ich mesiace, boli veľmi časté.

Prečo takéto časté zrážky prestali?

Jupiter ako najťažšie teleso slnečnej sústavy neskôr zafungoval ako vysávač a ten priestor vyčistil svojou gravitáciou. Objekty buď vyvrhol preč zo slnečnej sústavy, alebo ich nasmeroval na Slnko, takže nás vlastne od takýchto stretov ochránil. Ak by sa to nestalo, tak by bol život na Zemi vyhladený raz za zopár stoviek rokov.

Astronóm Marián Jakubík. Zdroj – archív M.J.

Už sa v modernej dobe stalo, že si vedci pri skenovaní oblohy všimli nejakú hrozbu?

Áno. Bol to asteroid Apophis. Na turínskej škále, ktorá hovorí o pravdepodobnosti zrážky a o tom, aké škody by teleso spôsobilo, dostal po objavení číslo štyri. To je dosť, keďže stopercentná kolízia, ktorá by vyhladila život, má číslo 10.

Čo sa dialo po tom, ako dostal toto nebezpečné ohodnotenie?

Urobili sa ďalšie pozorovania, ktoré dráhu spresnili. Číslo sa potom znížilo natoľko, že je to v poriadku.

Vrátim sa k apokalypse. Aké veľké by muselo byť medziplanetárne teleso, aby spôsobilo výrazné ohrozenie ľudstva?

Na to existujú prepočty. Z hmotnosti a rýchlosti, ktoré tieto objekty dosahujú, určíme kinetickú energiu. Tú potom aplikujeme na dopad na Zem. Podľa toho sa dá odhadnúť, že približne kilometrové teleso by mohlo zdevastovať dosť veľký región, alebo poškodiť oceán. Na to, aby došlo ku globálnej zmene klímy, by stačilo teleso s priemerom viac než tri kilometre. Podľa odhadov by energia takéhoto dopadu bola milióny megaton TNT.

Asteroid Eros, ktorý má priemer viac ako 33 kilometrov. Zdroj – NASA/Johns Hopkins University Applied Physics Laboratory

Ako by to vyzeralo po dopade takéhoto telesa?

V mieste dopadu by bol obrovský kráter, ktorý by vyvrhol veľké množstvo materiálu. Tam by všetko zhorelo a okolie by vyhladila tlaková vlna. Pri vyvrhnutí by sa množstvo materiálu a prachu dostalo do atmosféry, čo by spôsobilo tú globálnu zmenu klímy. V atmosfére by totiž zostala hrubá vrstva prachu a odtienila by slnečné žiarenie, ktoré potrebujeme na život. Tak by došlo k prudkému ochladzovaniu a v princípe by všetok život na povrchu zanikol.

Aké je pravdepodobnosť, že sa to stane?

Existuje odhad, že kolízia s telesom s priemerom okolo troch kilometrov počas nasledujúcich 100 rokov je 1:50-tisíc. To nie sú zlé šance.

Fungovalo by odklonenie mimozemského telesa raketami a bombami ako vo filme Don’t look up, prípadne rozvŕtanie veľkého meteoru, ako to spravil Bruce Willis v Armagedone? Máme v zálohe nejaké akčné plány?

Čo sa týka samotného vychýlenia alebo zničenia daného objektu – tu sa naozaj medze fantázii nekladú. Lebo ak by sa to naozaj dialo, tak by každá rada bola dobrá. Metódy vo filmoch, ktoré ste spomenuli, nie sú úplne uletené. Hľadanie možností, ako napríklad navŕtať horninu a vložiť do nej atómovú bombu, ktorá by v tom objekte vybuchla, so sebou, samozrejme, nesie aj riziko. Keď urobíte z desaťkilometrového asteroidu dva päťkilometrové bez toho, aby sme ich vychýlili, tak ste situáciu ešte zhoršili. Ďalšia vec, ktorá by mohla fungovať, je takzvaný gravitačný traktor, ktorý by gravitáciou iných telies dokázal letiaci objekt vychýliť. Ale nejaké úplne jasné riešenie vo vrecku nemáme.

Ako to vyzeralo naposledy, keď do nás narazilo vesmírne teleso, ktoré od základov zmenilo život na Zemi?

Globálne všetko zmenil známy pád asteroidu Chicxulub na Yucatánsky polostrov pred 60 – 65 miliónmi rokov. Po tomto náraze vyhynuli okrem iného dinosaury. Odvtedy takéto devastačné strety, chvalabohu, neboli. Nerád by som zažil ďalší.

Vizualizácia pádu asteroidu Chicxulub. Zdroj – YouTube/Science Channel

Ako to vyzeralo pri páde tohto neslávne známeho meteoritu?

Dopad vytvoril obrovský kráter. Niekde som čítal, že mal hĺbku 30 kilometrov pred tým, ako sa sám do seba zrútil. No a potom došlo ku globálnej zmene klímy, pretože sa všetok ten prach a horniny dostali do atmosféry a zatienili Slnko. Vtedy to vyhubilo dinosaury, dnes by to zničilo ľudstvo, ako momentálne najvyšší level vývojového reťazca.

Sú v mimozemských telesách drahé kovy, ktoré by sme mohli ťažiť, alebo ich už ťažíme?

Taká ťažba, ako poznáme na Zemi, sa nedeje. Ale sondy odoberajú nejaké vzorky na Mesiaci či Marse. Asteroidy, samozrejme, obsahujú dosť železa či kremíka, ktorý je momentálne v našom svete veľmi potrebný nerast. Potrebujeme ho na výrobu väčšiny technologických zariadení. Ťažba na týchto objektoch teda nie je uletený nápad, podľa mňa je to dosť reálna budúcnosť. Momentálne však odoberáme z vesmírnych telies iba vzorky, z ktorých skúmame ich zloženie.

Stret s nebezpečným meteoritom sme nezažili už roky, ale koľko obyčajných meteoritov a komét ročne dopadne na Zem?

Odhaduje sa, že je to okolo 16 ton materiálu. Samozrejme, ide väčšinou o prach a nejaké menšie objekty.

Malé asteroidy prenikajúce do zemskej atmosféry v rokoch 1994-2013. Zdroj – NASA/Planetary Science

Je fajn, že to nespadne naraz.

Samozrejme, to by nás zabilo. Ide väčšinou o 50 gramové až dvojkilové úlomky, ktoré môžu zažiariť ako bolidy. Našli sme napríklad košický meteorit (najťažší úlomok mal vyše dvoch kíl, pozn.red.), ale väčšinou ide o veľmi maličké telesá.

Väčšina telies, ktoré mieria k Zemi, zhorí v atmosfére, ale stalo sa už, že by dopadajúci meteorit niekoho zranil?

V historických databázach je zaevidovaný jeden pád meteoritu, ktorý v roku 1954 poranil ženu v USA. Všetky ostatné spadli do neobývaných oblastí, kde zranili možno nejaké zvieratá, ale ľudí nie. Minimálne sa to nedokázalo.

Komu patrí meteorit alebo kus kométy, keď dopadne na zem?

Kométa je vlastne taká špinavá snehová guľa, takže z nej by toho veľa nedopadlo. Meteority dopadnuté na území Slovenskej republiky patria štátu. Máme na to zákon, kde je meteorit definovaný ako chránený nerast. Aj keby ste ho našli, podľa zákona by ste ho mali nahlásiť. Potom pravdepodobne dostanete nejakú symbolickú odmenu a meteorit sa začlení do muzeálnych alebo vedeckých zbierok.

Meteorit,  ktorý predtým prerazil strechu súkromného zdravotníckeho zariadenia v americkom štáte Virgínia. Foto – TASR/AP

Čo sa z takéhoto meteoritu skúma?

Ide o geologické, mineralogické a iné analýzy. Robia sa rezy, z ktorých odhadujeme jeho zloženie. Vďaka tomu dokážeme mapovať, z ktorej časti slnečnej sústavy mohol priletieť.

Môže na takomto meteorite priletieť z vesmíru aj život?

Takzvaná teória panspermie hovorí o tom, že sa to mohlo stať a stálo to za vznikom celého života na Zemi. Čo prišlo na Zem z mimozemského prostredia oveľa pravdepodobnejšie, bolo nejaké množstvo vody. Po vzniku bola Zem vyprahnutá a horúca. Ako postupne chladla, mohli práve dopady komét priniesť na jej povrch isté množstvo vody.

Snímka Halleyho kométy z roku 1910. Zdroj – The Yerkes Observatory

Ako dokáže horiaca kométa priniesť na Zem vodu?

Ona vlastne nehorí. Je to ľadové teleso, ktoré má na sebe takú prachovú krustu. Voláme to aj „špinavá snehová guľa“. Pokiaľ sa kométa pred dopadom neroztrhne a nezanikne, tak sa ľad zakonzervovaný v jej vnútri uvoľní po dopade.

Čína v roku 2017 predstavila plán zavesiť na asteroid obiehajúci okolo Zeme hotel, ktorý by tak „visel z vesmíru“. Projekt získal veľkú publicitu, ale odvtedy sa o ňom nepočulo. Bolo by niečo také možné?

Máločo je nemožné a vo vede sa už veľakrát ukázalo, že to, na čom sa celý svet smial, môže fungovať. Takže to nechcem hneď zhodiť ako hlúposť. Ale neviem si vôbec predstaviť logistiku, lebo keď chceme letieť na nejaké miesto vo vesmíre, tak potrebujeme nejaké „štartovacie okno“. Asi existuje spôsob, ako niečo na asteroid zavesiť a využiť pri tom gravitáciu, ale niečo nám môže naznačovať aj to, že sa o projekte prestalo hovoriť. Tipol by som si, že to jednoducho nejde urobiť.

Vizualizácia mrakodrapu, ktorý by bol zavesený na asteroide. Zdroj – YouTube/Tech Insider

Keďže sa venujete vesmíru, máte každý deň na očiach, akí sme maličkí a zraniteľní. Čo nás v rámci vesmíru momentálne ohrozuje najviac?

Čo sa týka spomínanej globálnej zmeny, ktorá zasiahla dinosaury, tak v slnečnej sústave asi existuje teleso, ktoré by to vedelo spôsobiť. Dúfam, že sem nikdy nepriletí. Menej dramatickou hrozbou je Slnko. Je to pokojná hviezda, bez ktorej by neexistoval život na Zemi, ale pomerne často na ňom dochádza k výronom koronálnej hmoty. Vtedy sa do okolitého priestoru uvoľní veľké množstvo materiálu zo slnečnej koróny. Keď tieto vysokoenergetické častice letia smerom k Zemi, môžu spôsobiť blackout alebo zničiť rôzne satelity, ktoré dennodenne ovplyvňujú náš život. Náš život je tak pretechnizovaný, že nám tieto pomerne časté výrony môžu začať spôsobovať veľké problémy.

V rámci astronomickej komunity sa preto vedci zaoberajú takzvaným kozmickým počasím. Snažia sa výrony koronálnej hmoty sledovať, predpovedať ich a odhadovať, aký budú mať dopad na rôzne technológie, ktoré dnes pre život na Zemi bytostne potrebujeme.

Predstavujeme aj my pre okolitý vesmír nejakú hrozbu?

Z astronomického hľadiska asi nie. Vesmírne objekty majú svoje dráhy a zatiaľ to nevyzerá, že by sa mali nejako dramaticky meniť. My sme dosť veľkou hrozbou sami pre seba, ale či ako ľudstvo dokážeme robiť zle Venuši, to neviem. Na jednej konferencii som sa ešte ako mladý vedec spýtal, prečo by sme nemohli na iné planéty doniesť život a skúšať, či prežije. Vedec, ktorého si dodnes veľmi vážim, mi vtedy povedal, že našou úlohou je zisťovať, či tam ten život je, nie ho tam voziť. Odvtedy mám na to trochu iný pohľad. Ale tým neživým vesmírnym telesám to môže byť „aj tak jedno“.

Filmy o vesmíre sú veľmi populárne. Čo bol podľa vás vedecky najpresnejší film a čo, naopak, považujete za najväčšiu vedeckú hlúposť vo filme?

Žánrovo by som to rozdelil na dokumentárne filmy, ktoré robia napríklad BBC a National Geographic. Tie sú vedecky špičkovo zvládnuté a vyjadrujú sa tam vedecké kapacity. Ale keď pozerám nejaký akčný film, ktorý sa zaoberá vesmírnou tematikou, tak si sadnem na gauč a osobne ma vôbec nevyrušuje, že sú tam nejaké nepresnosti. Za mňa je v poriadku aj Armagedon či Drvivý dopad. Je dobre, že sa téma vesmíru do dostáva kinematografie, a vedecké nepresnosti ma zo stoličky nedvíhajú.

Vo filme Don’t look up ľudia ignorujú vedu a nezmyselne popierajú, že sa na Zem rúti kométa, čo je metaforou na našu nečinnosť počas klimatickej a pandemickej krízy. Zničí nás podľa vás nejaké mimozemské teleso, ktoré sa zrazí so Zemou, alebo sa dovtedy stihneme zničiť sami?

Ja dúfam, že sa nestane ani jedno, ani druhé. Či sem na kolíznej dráhe priletí nejaký objekt, nevieme ovplyvniť, až kým ho nespozorujeme. Potom sa s tým môžeme snažiť rôznymi, možno aj uletenými nápadmi niečo urobiť. Ten druhý scenár máme plne vo svojich rukách, ale tiež verím, že to ľudstvo zvládne.

Marián Jakubík

Je astronóm. Vo výskume sa zaoberá slnečnou sústavou, jej vznikom a vývojom. Pôsobí ako vedecký pracovník na oddelení medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, verejnej výskumnej inštitúcie.

 

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

ESET Science Award

Iné podcasty Denníka N

Príroda

Rozhovory

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie