Poľský Watergate mohol položiť vládu, prekryla ho vysoká inflácia

Poľský senát vytvoril mimoriadnu komisiu na vyšetrenie prípadu Pegasus, známeho ako „poľský Watergate“. Ide o nelegálne odpočúvanie opozičného politika Krzysztofa Brejzu, advokáta Romana Giertycha a prokurátorky kritickej voči PiS Ewy Wrzosekovej.

Koncom roka 2021 sa zdalo, že kauza Pegasus môže viesť až ku kolapsu vlády Mateusza Morawieckeho. Napriek zriadeniu vyšetrovacieho výboru senátu však kauza postupne utícha, keďže ju prekrývajú ďalšie problémy – najmä prudko stúpajúce ceny plynu a elektriny a najvyššia inflácia od roku 2000.

Krzysztof Brejza: Voľby 2019 by mali byť neplatné

Pegasus je izraelský špionážny systém vytvorený na boj proti globálnemu terorizmu a predávaný na tento účel do iných krajín vrátane Poľska. Ako sa ukazuje, Poľsko tento systém zneužilo – na odpočúvanie protivníkov Jarosława Kaczyńského a Zbigniewa Ziobra.

Medzi obeťami sú Krzysztof Brejza, Roman Giertych a prokurátorka Ewa Wrzosek. V každom z týchto prípadov sa zverejnenie tejto skutočnosti stretlo s veľkým rozhorčením, keďže ide o veľmi významné postavy.

Krzysztof Brejza je senátorom Občianskej platformy, predtým bol dlhoročným poslancom za túto stranu. Vo volebnej kampani do sejmu a senátu v roku 2019 bol šéfom štábu Občianskej platformy a práve v tom čase bol odpočúvaný.

„V tejto situácii môžeme dokonca povedať, že voľby boli podvodné a v podstate by sa mali anulovať a opakovať. O slobodných voľbách nemôžeme hovoriť v situácii, keď si vládna strana vypočuje šéfa štábu najvýznamnejšej opozičnej strany a získa tak kľúčové informácie, ktoré môže využiť vo svojej predvolebnej kampani,“ povedal na záver tlačovej konferencie senátor Krzysztof Brejza.

Roman Giertych – podpredseda v Kaczyńského vláde a dnes Tuskov obhajca

Druhou obeťou je Roman Giertych, ktorý je v súčasnosti jedným z najväčších kritikov Jarosława Kaczyńského a pravdepodobne aj najznámejším poľským právnikom. Je aj jedným z desiatich najvplyvnejších politických blogerov v Poľsku a jedným z najvýraznejších politikov, ktorých názory a spojenectvá sa za posledné roky zmenili o 180 stupňov.

V rokoch 2001 až 2007 bol Roman Giertych skôr tam, kde sú dnes na Slovensku politici ako Marian Kotleba a jeho kolegovia: bol lídrom extrémne nacionalistickej a xenofóbnej strany Liga poľských rodín.

Keď Poľsko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie, s myšlienkou európskej integrácie sa spájal úžasný konsenzus takmer všetkých hlavných politických síl – od postkomunistov Aleksandra Kwaśniewského a Leszka Millera cez Občiansku platformu až po Právo a spravodlivosť. Jedinou veľkou stranou, ktorá otvorene podporovala hlasovanie v referende proti Európskej únii, bola Liga poľských rodín na čele s Romanom Giertychom.

Roman Giertych je aj dnes kritizovaný za reaktiváciu extrémne pravicovej organizácie Všepoľská mládež obvinenej z neofašistických názorov. Táto organizácia pripomína Slovenských brancov a jej členovia sa preslávili chuligánskymi útokmi. Už v časoch Ligy poľských rodín sa Giertych odstrihol od Všepoľskej mládeže, no stále si zachoval protieurópske názory.

V roku 2005 vďaka jeho podpore vznikla prvá, vtedy ešte menšinová vláda PiS s premiérom Kazimierzom Marcinkiewiczom a ministrom spravodlivosti Zbigniewom Ziobrom. V roku 2006 vstúpil Roman Giertych už formálne do koalície s PiS a stal sa podpredsedom vlády a ministrom školstva.

V tejto funkcii sa preslávil mimoriadne konzervatívnym prístupom k vzdelávaniu, napríklad povinnosťou žiakov nosiť uniformu. V roku 2007 bol vylúčený z vlády a prešiel do opozície, odvtedy medzi Romanom Giertychom a Jarosławom Kaczyńským zúri veľmi silný osobný konflikt.

O niekoľko rokov neskôr sa Roman Giertych stal advokátom Donalda Tuska a jeho syna Michała Tuska obvineného z nezrovnalostí v škandále Amber Gold. Odvtedy Giertych často poskytuje právnu pomoc opozícii a zároveň je pomerne úspešným právnikom. Má aj rozsiahle interné znalosti o mocenských technikách používaných PiS ako človek, ktorý bol v minulosti na druhej strane politickej barikády.

Aféra Pegasus ako súčasná Rywingate?

Chvíľu sa zdalo, že kauza Pegasus skončí rovnako ako v rokoch 2002 až 2005 kauza Rywin, ktorá vtedy úplne rozorala politickú scénu, ukončila vládu postkomunistickej ľavice a priviedla k moci PO a PiS. Kauza takého významu ako Pegasus ešte v súčasnom Poľsku nebola a prirovnania k afére Rywin sú úplne na mieste.

V rokoch 2001 až 2005 vládla v Poľsku koalícia postkomunistickej ľavice (SLD) a Poľskej ľudovej strany (PSL) a v roku 2001 sa premiérom stal Leszek Miller. SLD získala v roku 2001 rekordnú podporu 41 percent, čo pripomínalo vládnutie Smeru na vrchole jeho popularity, a Miller bol kedysi taký silný ako Robert Fico v rokoch 2012 až 2016.

Zdalo sa, že ľavica bude vládnuť veľa volebných období, no prekážkou sa ukázal Rywinov škandál, ktorý v slávnom texte „Rywin prichádza k Michnikovi“ odhalil v Gazete Wyborczej šéfredaktor Adam Michnik.

V roku 2002 prišiel známy televízny producent Lew Rywin za Adamom Michnikom s návrhom na korupciu, pričom sa predstavil ako vyslanec Leszka Millera. Rywin navrhol upraviť mediálny zákon tak, aby Agora, vydavateľ denníka Gazeta Wyborcza, mohla kúpiť známu televíziu Polsat. V návrhu mediálneho zákona bolo vtedy ustanovenie, že vydavateľ tlače nemôže vlastniť televíziu, a cieľom úplatku bolo odstránenie tohto pravidla.

Odhalenie tohto korupčného návrhu šokovalo celé Poľsko a k najdôležitejším zmenám došlo vďaka zriadeniu parlamentného vyšetrovacieho výboru. Jeho rokovania sa vysielali naživo a prilákali k televíznym obrazovkám milióny Poliakov.

Práve vďaka tejto komisii si získal obľubu budúci minister spravodlivosti, vtedy mladý poslanec Zbigniew Ziobro. Práca komisie viedla k prudkému zvýšeniu podpory Občianskej platformy a PiS, ktoré potom úzko spolupracovali, v roku 2002 vydali spoločné kandidátky vo voľbách do krajských zastupiteľstiev a v roku 2005 plánovali vytvorenie spoločnej vlády s premiérom Janom Rokitom za PO a vicepremiérom Jaroslavom Kaczyńským za PiS.

Koalícia PO – PiS sa napokon nevytvorila, no vyšetrovací výbor Rywingate zmenil celú politiku. Tieto udalosti natrvalo znížili podporu ľavice zo 41 percent v roku 2001 na neskorších 5 – 9 percent a vytvorili duopolný systém PO a PiS, ktorý pretrváva dodnes.

Práve spomienka na Rywinovu aféru podnietila opozičných politikov, aby požiadali o zriadenie parlamentnej vyšetrovacej komisie pre prípad Pegasus. Opozícia dúfala, že zopakuje úspech komisie spred rokov a že výsledkom bude trvalé potlačenie PiS na úroveň podpory 5 – 10 percent namiesto súčasných 30 – 40 percent.

Komisia len v senáte, Pegasus zatienili iné problémy

Vytvorenie vyšetrovacieho výboru bolo celkom reálne, keďže PiS už vyše pol roka nemá v sejme samostatnú väčšinu. Na vládnutie potrebuje podporu malých strán, akými sú Republikánska strana a Kukiz-15, ako aj nezávislých poslancov.

PiS prepadá v niektorých dôležitých hlasovaniach. Zatiaľ sa však opozícii nepodarilo zriadiť parlamentnú komisiu v sejme, námietku vyjadril Paweł Kukiz, ktorý navrhol, aby komisia prešetrila aj používanie odposluchov počas vládnutia PO – PSL.

Opozícii sa však podarilo zriadiť vyšetrovací výbor v senáte, v ktorom má minimálnu väčšinu (formálne 51:49). Za jeho vytvorenie hlasovalo 52 senátorov, 45 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Senátny výbor má však oveľa menšie právomoci a nebude mať taký efekt ako výbor sejmu.

Medzitým sa prípad Pegasus v Poľsku začína upokojovať. Už to nie je vnímané ako mimoriadny škandál, ale jednoducho ako jeden z mnohých škandálov, na ktoré si už Poliaci zvykli.

Za zmienku stojí, že PiS už od roku 2015 porušuje základné princípy demokracie a napriek tomu sa stále teší obrovskej podpore verejnosti na úrovni 30 až 40 percent. Môže za to sociálna politika PiS, akcelerácia v oblasti investícií a presvedčenie, že až vlády Beaty Szydłovej a Mateusza Morawieckého rozbehli rôzne, pre bežných ľudí dôležité, dovtedy zanedbávané témy.

Patria k nim okrem iného už niekoľko rokov trvajúci investičný boom na železnici (predtým boli železničné trate masívne likvidované), obnovenie zrušených autobusových spojov, zvýšenie dôchodkov a povestný program 500 plus, teda 500 zlotých (vyše 100 eur) za každé dieťa. K tomu treba prirátať vysoký ekonomický rast (jeden z najvyšších v Európe) a prakticky nulovú nezamestnanosť, ktorá nepretržite pokračuje od roku 2015.

To všetko znamená, že až do jesene 2021 bol život v Poľsku jednoducho dobrý a pre bežných ľudí stále lepší, a preto Poliaci zatvárali oči pred deficitmi demokracie a vybrali si osobné blaho. Bez významu nie je ani to, že najsilnejšiu opozičnú stranu, teda Občiansku platformu, aj jej priaznivci kritizujú ako stranu, ktorá nemá vlastný program, ale zameriava sa len na odstavenie PiS od moci.

Toto presvedčenie Poliakov o osobnej pohode sa však pomaly stáva minulosťou. Od októbra 2021 je v Poľsku témou číslo jeden obrovská inflácia, ktorá už dosahuje takmer 10 percent.

Nárast cien plynu a elektriny je obrovský, najmä pre živnostníkov a malých podnikateľov. Poliaci majú prvýkrát po mnohých rokoch pocit, že kvalita ich života môže teraz rapídne klesnúť, a cítia sa ohrození. A to je len začiatok problémov, pretože Poľsko má už niekoľko mesiacov pozastavenú značnú časť eurofondov a pomaly sa to stáva viditeľným problémom.

Vzhľadom na problém vysokej inflácie prestal byť Pegasus pre Poliakov a poľské médiá dôležitý. Pre PiS je to však slabá útecha, keďže skutočné problémy ešte len prídu.