Primár z Washingtonu o omikrone: Nebudú ľudia, ktorí by sa starali o pacientov, predavači ani vodiči

Peter Kadlečík pochádza z Piešťan a pracuje v Spojených štátoch, kde zažívajú silnú vlnu omikron. „Bude to u vás pravdepodobne najväčšia vlna, aká ešte nebola, najmä na východe, kde je zaočkovanosť nižšia,“ upozorňuje.
Spojené štáty americké zaznamenávajú najvyššie nárasty infikovaných aj hospitalizácií počas celej pandémie covidu. V takmer polovici štátov sú podľa New York Times nemocnice na hranici možností. Až 24 štátov hlási najmenej 80-percentnú obsadenosť lôžok. Rastú počty nových prípadov, aj keď v niektorých oblastiach už zjavne prekonali vrchol a počty klesajú.
Jedným z najzasiahnutejších miest, kde už počet infikovaných klesá, je Washington, D. C. Denník N sa o situácii v nemocnici, v spoločnosti aj o liečbe covidu rozprával s primárom Petrom Kadlečíkom.
V predchádzajúcich vlnách viedol aj oddelenie, na ktorom sa venovali pacientom s covidom. Kadlečík pochádza z Piešťan, kde strávil tohtoročné vianočné sviatky. Keď sa vrátil do Spojených štátov, bola už situácia vo Washingtone veľmi kritická.
V rozhovore hovorí, ako vyzerá vlna omikron, ktorou práve prechádzajú, a aj o tom:
- ktoré služby nefungovali pre veľký počet infikovaných ľudí;
- ako boli na oddelení, kde je bežne sedem zdravotníkov, len dvaja;
- ale aj o tom, ako funguje nádejný liek Paxlovid, ktorý už predpísal pacientom, aj keď v Európe ešte nie je.
Aká je momentálne vo Washingtone situácia?
Washington je jedno z najviac zaočkovaných miest a zároveň spolu s New Yorkom má jeden z najvyšších počtov nových prípadov. Naše zdravotníctvo je preťažené kombináciu počtu pacientov a problémami s nedostatkom personálu, máme oddelenia, kde je polovica zamestnancov v domácej izolácii.
Ako je to u vás na klinike Kaiser Permanente?
Na sviatky som bol na Slovensku, a keď som sa po Novom roku vrátil, boli sme na oddelení len ja a môj kolega lekár. Boli sme tam sami, neboli tam sestry ani pomocný personál. Bežne nás na oddelení býva šesť až sedem, teraz sme tam boli len my dvaja.