Hvoreckého knižnica: Autorka zažila znásilnenie. Obvinila nesprávneho, sedel 16 rokov
Román Pevné puto má krutú novú pointu.
Pamätáte si knihu Pevné puto (The Lovely Bones) od Alice Seboldovej? Predpokladám, že nie, hoci v angličtine ju čítal nejeden stredoškolák a kniha sa stala modernou klasikou. V slovenčine prvýkrát vyšla roku 2003 s názvom V mojom nebi v preklade Aleny Redlingerovej s príšernou obálkou, ktorá evokovala tuctovú evitovku.
Román u nás prepadol, hoci vo svete sa ho predalo jedenásť miliónov výtlačkov; velebili ho americkí literárni velikáni ako Michael Chabon či Lev Grossman a mienkotvorné médiá zaplavili nadšené recenzie (jednou zo skeptických výnimiek bola moja obľúbená Ali Smithová). Nasledovali preklady do päťdesiatich jazykov.
O sedem rokov neskôr sa objavilo nové slovenské vydanie so zmeneným názvom Pevné puto a s inou, mierne lepšou, plagátovou obálkou. Román totiž medzičasom pomerne úspešne sfilmoval Peter Jackson (Pán prsteňov, Hobit, Get back) s plejádou hereckých superhviezd (Mark Wahlberg, Susan Sarandonová a najmä strhujúca Saoirse Ronanová).
Z nebeských výšin
„Volala som sa Salmonová, ako tá ryba, losos; krstné meno Susie. Mala som štrnásť rokov, keď ma 6. decembra 1973 zavraždili…“
Tak sa začína príbeh štrnásťročnej Susie Selmonovej. Hrdinka po smrti z nebeských výšin pozoruje, ako život dolu plynie ďalej, už bez nej, a nie je to nijaká selanka. Spolužiaci nemôžu uveriť chýrom o jej záhadnom zmiznutí, rodina stále dúfa, že ju nájdu živú, a vrah dôsledne zahladzuje stopy.
Už po niekoľkých mesiacoch od straty dcéry sa rapídne zhoršuje vzťah rodičov, sestra sa im odcudzuje a mladší brat sa márne snaží pochopiť novú, tragickú situáciu. Všetko, po čom dievča túžilo, má tam kdesi hore priamo pred očami, akurát nie to, čo si želá najviac – vrátiť sa k ľuďom, ktorých mala rada dolu na zemi.
Kniha trpí istou sentimentálnosťou, po strhujúcom úvode nasleduje pomerne fádna clivá próza, ktorá zbytočne nadbieha masovému vkusu. Niektorí kritici obrovský úspech románu vysvetľovali temnou náladou americkej spoločnosti po 11. septembri – prišla prosto v správnom okamihu, naplnila túžbu po kolektívnom smútku aj istom zjednodušovaní, poskytla útechu aj ilúziu spoločenskej harmónie po šokujúcom teroristickom ataku.
Brutalita a trauma
Román literárnymi prostriedkami voľne nadviazal na viaceré motívy z autorkinho vydarenejšieho autobiografického debutu Lucky (voľne: Mala som šťastie). V ňom autenticky a naturalisticky spracovala znásilnenie a extrémne násilný útok v tuneli pri parku, ktorý zažila ako osemnásťročná prváčka na univerzite. Názov vychádza zo suchého konštatovania vyšetrovateľa: Vraj mala šťastie, nedávno totiž na rovnakom mieste iné dievča zavraždili a rozštvrtili…
Študentka tvorivého písania Seboldová prežila nehoráznu brutalitu
