Agenti v OĽaNO
Je naivné myslieť si, že hnutie OĽaNO, vďaka ktorému je možné dostať sa k moci zadným vchodom rýchlo a lacno, by ušlo pozornosti agentov podnikateľských skupín či tajných služieb.
Keby Igor Matovič v roku 2020 vedel, že Natália Milanová celé roky spolupracovala s Petrom Tóthom, blízkym človekom Mariana Kočnera, sotva by z nej urobil ministerku kultúry. Lenže on to vtedy nevedel a dnes sa jej musí zastávať, lebo nechce vyzerať ako hlupák, ktorému do OĽaNO kdekto vpašuje svojho agenta.
Z toho istého dôvodu sa musel zastať Lukáša Kyselicu, keď vyšlo najavo, že až do dňa, keď sa stal poslancom, pracoval vo vojenskej tajnej službe. Inými slovami, že bol jej tajným agentom a Matoviča oklamal, lebo mu to zatajil.
Nestrážený vchod
Niekdajší Matovičov nápad založiť politické hnutie, ktoré bude zásobovať parlament obyčajnými ľuďmi z ulice, bol postavený na nedôvere verejnosti voči politickým stranám. Tá ich – čiastočne právom – považovala za uzavreté skupiny žijúce v zatuchnutom labyrinte moci, ku ktorej nepustia nikoho z vonkajšieho normálneho sveta.
Matovičovo hnutie OĽaNO malo okysličiť slovenskú politiku. Taký bol, aspoň navonok, Matovičov zámer. Možno bol o prospešnosti svojho nápadu dokonca aj vnútorne presvedčený. A treba mu priznať, že na rozdiel od iných hnutí či strán nezakladal OĽaNO ako návratnú finančnú a politickú investíciu (hoci sa ňou napokon stala). Preto nemusel pýtať peniaze od rôznych podnikateľských skupín, ktoré by mu výmenou za ne dodávali svojich ľudí na kandidátku.
Bolo však len otázkou času, kedy si volebný úspech hnutia OĽaNO všimnú podnikatelia, lobisti – a tajné služby zo Slovenska i z cudziny. Stalo sa totiž skvelým výťahom k moci, ku ktorému sa dalo dostať zadným a nestráženým vchodom. Načo prácne infiltrovať agentov do politických strán alebo uplácať poslancov, keď sa dá k moci a vplyvu dostať rýchlo a lacno?
