Petrovič o Webbovom teleskope: Na samotný veľký tresk sa nikdy nepozrieme, vesmír bol vtedy príliš hustý
Webbov teleskop dokáže dovidieť do minulosti až 13,5 miliardy rokov. To je len pár sto miliónov rokov po veľkom tresku, ktorý bol podľa posledných výpočtov vedcov pred približne 13,8 miliardy rokov. Úžasný pokrok, tvrdí odborník na kozmonautiku Juraj Petrovič.
Od roku 1990 máme vo vesmíre Hubblov ďalekohľad. Koncom minulého roka sme hore poslali oveľa modernejší Webbov ďalekohľad. Znamená to, že ten pôvodný čoskoro skončí ako vesmírny šrot?
Keďže Hubblov teleskop nie je možné servisovať, lebo už nelietajú raketoplány, časom mu nepochybne prestanú fungovať gyroskopy, čiže zariadenia na udržiavanie orientácie. Tým prestane byť stabilizovaný, takže skôr či neskôr sa naozaj stane vesmírnym odpadom.
Môže však, naopak, ešte aj dlhé roky fungovať, nie?
Možno rok, dva či tri áno, dlhšie už asi nie, lebo raz mu určite odíde aj elektronika. A možno budeme prekvapení a vydrží dlhšie. Presný čas dnes nik nevie povedať.
Prečo Webbov ďalekohľad dovidí oveľa ďalej do vesmíru? Lebo sme ho poslali oveľa ďalej od Zeme, teda až 1,5 milióna kilometrov? Hubblov ďalekohľad je vo výške približne 540 kilometrov.
Nie. Z hľadiska veľkosti vesmíru je vzdialenosť 1,5 milióna kilometrov hneď za plotom. Webbov ďalekohľad dovidí ďalej, lebo je to úplne iný typ ďalekohľadu. Hubblov ďalekohľad zväčša snímal viditeľné svetlo, teda to, čo vidíme aj my ľudia.
Webbov ďalekohľad, naopak, nemá žiadnu kameru na viditeľné svetlo. Všetky prístroje sú stavané na infračervené žiarenie, ktoré má inú vlnovú dĺžku ako viditeľné svetlo.
To je to, čo my vnímame ako teplo?
Presne tak, my to vnímame ako tepelné žiarenie. Vďaka tomu sa Webb dokáže pozrieť oveľa ďalej ako Hubble. Kým Hubble dovidel do vzdialenosti asi 9 miliárd svetelných rokov, Webb dovidí až do vzdialenosti 13,5 miliardy svetelných rokov.
Dôvodom využitia infračerveného žiarenia je to, že dokážeme vidieť aj cez hmloviny, čo pri viditeľnom spektre nie je možné?
To je len vedľajší, hoci žiadaný efekt, lebo ak sa pozeráte na hmloviny v infračervenom spektre, väčšina prachu, ktorý vám bráni vo výhľade, zmizne. Prach totiž nemá teplotu ako ostatné zdroje, ktoré chceme vidieť.
Infračervený teleskop však máme primárne z iného dôvodu – bez neho by sme neboli schopní vidieť svetlo staré 13,5 miliardy rokov. Súvisí to s rozpínaním vesmíru.
Nerozumiem.
Pripodobním to k sanitke, ktorá húka. Keď sa k vám približuje, skracuje sa vlnová dĺžka zvuku, a preto počujete vyšší tón, ako keď sa od vás vzďaľuje. Vtedy sa totiž vlnová dĺžka zvuku predlžuje. Keby ste sedeli priamo v tej sanitke, výška tónu by bola niekde medzi tým. Hovorí sa tomu Dopplerov efekt
Ten však neplatí len pre zvukové vlny. Predstavte si žiarovku, ktorá svieti žltým svetlom. Keby ste ju obrovskou rýchlosťou vystrelili smerom k sebe, svetlo by sa skrátením vlnovej dĺžky zmenilo na modré. Keby ste ju veľmi rýchlo vystrelili smerom od seba, svetlo sa zmení na červené.
Teraz to prenesme na vesmír.
Vieme, že všetky objekty vo vesmíre
