Denník N

Martin Poliačik: Z politiky mi chýba Rada Európy, dnešná delegácia vedená Záborskou je strašná hanba (+ video)

Martin Poliačik. Foto N - Vladimír Šimíček
Martin Poliačik. Foto N – Vladimír Šimíček

Rusi vedia identifikovať, kto by mohol byť zástupcom ich záujmov v priestore, ktorý pokladajú za svoj – tak našli Žilinku, vraví bývalý politik a lektor kritického myslenia.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Martin Poliačik (41) bol poslancom v rokoch 2010 až 2020, členom SaS a teraz Progresívneho Slovenska. Práve mu vychádza kniha o kritickom myslení s názvom Poriadok v hlave. V rozhovore hovorí:

  • ako by vyzerala politika, ak by PS/Spolu bolo v parlamente,
  • či si pri pohľade na súčasný parlament povie „zlatý Danko“,
  • koho by volil za predsedu Progresívneho Slovenska,
  • ako mu ide podnikanie a o čom je jeho nová kniha,
  • kde vidí problémy v diskusii o očkovaní proti covidu.

Ako „bývalých politikov“ zväčša predstavujeme ľudí, ktorí sú o generáciu starší od vás, nie niekoho, kto má 41 rokov. Zvykli ste si na tento status?

Nielenže som si zvykol, ja si ho celkom užívam. Je výhoda, keď človek nastúpi do parlamentu v dvadsiatich deviatich rokoch, lebo aj po desiatich odslúžených rokoch v politike je na začiatku svojho najproduktívnejšieho obdobia v živote. Aspoň dúfam. Nemôžem povedať, že by som bol v situácii, v ktorej by som sa k politike staval slovami – fuj, chvalabohu, že to mám za sebou. Stále to hodnotím ako veľmi pozitívnu časť svojho života, ktorá mi veľa dala. No zároveň ak ma niekto nazve „bývalým politikom“, tak sa nejdem lakťami drať do toho, že sa tam vrátim.

Nechýba vám to?

Ako čo. Strašne mi chýba Štrasburg. Rada Európy (Martin Poliačik pôsobil v slovenskej delegácii v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy – pozn. redakcie) bola moja srdcová záležitosť. Súčasná delegácia pod vedením pani Záborskej je taká strašná hanba, že chvalabohu, že nič nerobí.

Lebo keby tam niečo robili, tak by som si trhal vlasy. Fakt, že Juraj Šeliga ako člen delegácie nie je schopný podporiť ani len základné aktivity, ktoré tam vyvíja ukrajinská strana alebo ľudia, ktorí sa pravidelne ozývajú voči prehreškom proti ľudským právam zo strany ruskej delegácie, je strašná hanba. V tej chvíli ma mrzí, že tam nie som, lebo viem

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Progresívne Slovensko

V redakcii

Slovensko

Teraz najčítanejšie