Prečo grázlom vravieť pravdu
Zaslúžia si etický prístup tí, ktorých pracovné metódy sú neetické?
Autor vedie nadáciu Zastavme korupciu
Dohodol som si stretnutie s človekom, ktorý spolu s manželkou podniká v eurofondoch. A nie je to podnikanie celkom s kostolným riadom, ako sa ukázalo v analýze, ktorú sme v nadácii Zastavme korupciu pripravili. Mal som v pláne najprv predstierať, že som od starostu odkiaľsi z juhu Slovenska, ktorý potrebuje poradiť, ako na tie eurofondové projekty.
Cieľom bolo preveriť si a rozšíriť informácie o pracovných metódach dotyčného (na túto chvíľu ho volajme rotmajster), ktoré sa črtali v analýze a ktoré nám mimo záznamu potvrdil aj jeden starosta. Následne, predstaviac sa, kde pracujem, som rotmajstra plánoval konfrontovať so zistenými skutočnosťami.
Keď som to priateľke hovoril, zatvárila sa ako človek, ktorý prvýkrát narazí na mozaikovú dlažbu na chodníkoch Štúrovej ulice. Vyslovila pochybnosť, či je etické uviesť rotmajstra do omylu a takto od neho vylákať informácie. Zaskočila ma. Naša debata o tom, či a kedy si možný lump zaslúži korektný prístup, trvala dlho. A bola ešte zaujímavejšia, ako rozoberať rotmajstrov prípad.
Ja som vytiahol citát z dánskeho seriálu Zločin, ona na mňa štandardy New York Times. Ukázalo sa, že otázka o etickosti prestrojenia v sebe ukrýva niekoľko ďalších dôležitých otázok: mohol by takýto postup niekoho ohroziť na živote alebo mu vážne ublížiť? Nedá sa k očakávaným informáciám dopracovať iným spôsobom? Keby v príbehu chýbali, výrazne by tým utrpel? Aký zásadný je tento príbeh z pohľadu verejného záujmu?
Keď som si všetky otázky zodpovedal, vychádzalo to zhruba jedna k jednej. Zavážil predpoklad, že keby som rotmajstra chvíľu ťahal za nos a až potom vybalil, čo na neho máme, jeho reakcia by mohla byť o dosť agresívnejšia ako za normálnych okolností.
O jeho osobnosti som pred stretnutím nevedel nič. Iba že je to bývalý vojak. Keby stratil nervy a rozhovor by skončil v polovici ruvačkou na stoloch v reštaurácii, bol by to pekný moment do príbehu. Ale žiadna hodnotná informácia. Ako stretnutie dopadlo, sa môžete dočítať na blogu.
Úvaha, či si vždy zaslúžia etický prístup tí, ktorých pracovné metódy sú neetické, mi nedala pokoj ani po stretnutí. K čomu som zatiaľ dospel? K pomaly sa rodiacemu presvedčeniu, že čestnosť a zodpovednosť v tejto krajine prevážia až vtedy, keď sa vzdajú praktík nepoctivých a ľahostajných. Opak rozmazáva hranice týchto dvoch svetov a zvyšuje riziko straty najdôležitejšieho: viery v ten lepší.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
