Horšie ako za Danka
Ktovie, či by skeptikov presvedčil až priamy ruský útok na Ukrajinu?
Keby sa dnes človek sledujúci zahraničnú politiku prebudil po desiatich rokoch z kómy, asi by len ťažko uveril, že žije v krajine, ktorá sa kedysi tak vehementne hlásila k Západu a chcela sa integrovať do jeho inštitúcií.
Viac ako dvadsať rokov po búrlivej debate o preletoch lietadiel NATO, ktoré bombardovali vtedajšiu Juhosláviu, takmer dvadsať rokov po prudkých sporoch o to, či sa zapojiť do vojny v Iraku, tu podobné vášne dokáže vyvolať už aj v podstate banálna bilaterálna dohoda s USA. Jej najväčšími odporcami nie sú ani tak lunatici, ktorí brojili proti NATO už pred naším vstupom, ale ľudia, ktorí spomínanú zmluvu začali sami pripravovať. K ich protiargumentom pritom patrí aj strach zo základní, akoby ich zriadenie bolo vecou americkej ľubovôle, či rozmiestnenia jadrových zbraní, čo bol nonsens už pred štvrťstoročím, keď ním strašil Mečiar.